Bookland

"Lolita, svetlo môjho života, oheň môjho lona." (Vladimir Nabokov ; Lolita)

28. listopadu 2012 v 22:09 | Mi.
Pridávam prvý článok do rubriky "bookland". Rozhodla som sa s vami podeliť o moje čitateľské zážitky, zdieľať s vami, ktorí radi čítate, môj literárny vkus, no hlavne chcem priniesť subjektívny pohľad môjho divného mňa na diela, ktoré som mala šancu prečítať. Prečo však začínam práve Lolitou ani sama netuším.
Nabokovovu Lolitu som čítala už dávnejšie, presne som ju začala čítať na konci roku 2010 a do jeho konca som ju veru mala doslova zhltnutú. Do deja vás uvádzať nebudem, veď na Wikipedii si ho vie nájsť každý (ak teda tak tu), no stručne, je to o chlapovi, ktorý má úchylku na 11/12 ročné dievčatá, jedného dňa sa zahľadí do Lolity, chce ju vlastniť, matka jej zomiera a preto ju unáša naprieč Amerikou...

Kniha je písaná kvázi ako nejaké priznanie sa k tomuto incidentu, úchylke, no vyjsť má až po Lolitinej smrti. Už keď si prvýkrát prečítate, že muž, ktorý má úchylku na malé dievčatá, môže to vo vás vyvolať rôzne pocity. Ako to niekto zavrhuje, lebo je tam poškvrnená detská duša ešte nedozretého dievčaťa a zas ako niekto hltá stranu za stranou, odosobňuje sa od konkrétného pomýleného myslenia hlavného hrdinu a číta to tak, ako je to pre čtateľa predstreté.

Musím sa priznať, strašne som túžila mať túto knižku vo svojom knižničnom repertoári a tak som si ju po prečítaní aj samotne zakúpila. Fascinuje ma štýl, akým je písaná, úvahy hlavného hrdinu, jeho zmýšľanie - ako to dokáže urobiť? Čo sa musí odohrávať v hlave muža, keď má chuť na malé dievča, ktoré ešte nevie ani na čo jej slúžia pohlavné orgány? A dievča, ktoré cíti, že staršieho muža priťahuje, ktoré si ani neuvedomuje, akou silou sa na ňu namotáva, a pritom jej vlastnou chybou keďže sama vysiela signály... Sexuálne zneužívanie za ktoré odmenou mala byť lízanka či komiks. O tomto je knižka Vladimira Nabokova, ktorá sa končí pomstou hlavného hrdinu tomu, kto zničil jeho plány s malou Lo...

Aby som vám priblížila pozadie deja, pridávam niektoré z mojich najobľúbenejších pasáží z knihy (vždy si ich podčiarkujem ceruzkou):

▬ "Napĺňam si život dobrými skutkami. Mojou povinnosťou je byť užitočná. Som priateľkou všetkých zvierat mužského pohlavia. Poslúcham príkazy. Som veselá. Na život sa teším a každým skutkom, slovom a myšlienkou hreším."

▬ "Natoľko som sa ovládal, že som si ju netrúfol ani poriadne pobozkať, iba som sa dotýkal jej horúcich, pootvorených úst, s vrcholnou pietou, iba malé dúšky, nijaká žiadostivosť. Ona sa však netrpezlivo zahniezdila a pritisla si ústa na moje tak tuho, že som pocítil jej veľké predné zuby a chuť jej mentolových slín."

▬ "Chcem, aby svet vedel, ako milujem svoju Lolitu, túto Lolitu, bledú a pošpinenú, objemnú od dieťaťa, splodeného iným, no ešte vždy sivookú, ešte vždy s čiernymi mihalnicami, ešte vždy tizianovú a mandľovú, ešte vždy Carmencitu, ešte vždy moju...

Je na každom z vás, či sa rozhodnete vydať sa na cestu plnú túžby, pobláznenosti, nezmyselnosti. Cestú plnú situácií, ktoré si ani v bežnom živote človek normálne nepredstavuje. Ja knižku odporúčam, vôbec nie je poňatá v zvrhlom slova zmysle a práve to ju možno robí takou úrpimnou, inou.

 
 

Reklama