Dennodenné s***ky

29/11/2013; Fájn život na vysokej

29. listopadu 2013 v 17:03 | Mi.
Okey, asi rok som na tento blog nič nepridala ale zas raz sa oplatilo si ho nechať do zálohy, že čo ak. Dnes už nepíšem z pohodlia svojej milovanej "detskej" izby, ale z izby internátnej, na ktorej momentálne nikto okrem mňa nie je a tak som sa odvážila naťukať do vyhľadávača túto adresu. Že len tak kuknem čo nové. A dokopy som nič nové nenašla, haha. Iba so mnou je všetko nové. Život v Bratislave je fajn, len už musím začať birgádovať, aby ocko so mnou nemal veľké výdavky, ale zas od toho sú tu aj moje úspory všakže.

Bývam na izbe s frajerom, tak majú moje spolubývajúce aspoň viac priestoru na život v týchto izbách rozlohy 1x1 meter. A čo viac dodať, hádam že asi len sem prispejem sem tam, keď ma napadne. Zmenila som opäť raz dizajn, aj som zabudla že som to upravila do takejto podoby.


04/12/2012; Zima zjavne práve došla.

4. prosince 2012 v 20:02 | Mi.
No, čo vám poviem. Vonku miesto toho, aby sneh pekne padal sa jednoducho z oblohy serie na zem v nekontrolovateľných dávkach, a ja fakt netuším, k čomu je to dobré. Samozrejme, Slovensko always ready - autá v garátoch, vyvalené kamióny, na ceste sa to nestíha roztápať - odhŕňač snehu ako zakaždým, keď u nás začne snežiť v nedohľadne. Krásny pohľad, hlavne keď som odchádzala zo školy. Ráno nič, iba trošku poletovalo, tak som si obula tie slávne "válenky" (netuším, ako sa to povie po slovensky, fakt nie), že veď sú teplé a aj keby sneží tak do poobedia sa to roztopí... A hej, cestou domou som bojovala v kopci aby som nechytila papuliaka ako svet. Šmýkalo sa mi celkom v pohode, nacvičila som si aspoň ladné pohyby, ktoré predvediem, keď sa pôjdem jediný raz za túto zimu pokorčuľovať na klzisko. A to sa ešte rozhodnem, či vôbec pôjdem!
(img source: tumblr)
Inak sme saz len v škole nacvičovali, zas som len prišla domov o pol piatej, zas som len bola so sestrou, jedine som si stihla zas len vyskúšať šaty na stužkovú, už spolu so silónkami topánkami, náušnicami a trošku aj s účesom, aký si chcem dať urobiť.

No a tie topánky! To vám poviem, kovbojka riadna. Som si kúpila 39-tky, že veď sú mu akurát a kým sa v tom naučím chodiť mi to bude ok. Fajn, raz som si ich obula - akurát. Obula som si ich druhýkrát - samozrejme, centrimetrová medzera, takže si môžem pekne vypchávať vatovými tampónmy a ktovie čím všetkým (už jeden balík tampónov šlohla mame, aby som si ho mohla nachystať k veciam, ktoré dodatočne beriem v sobotu do Luxu - hotel, kde máme stužkovú).

Kľudne by som bola aj za to, aby sa prestal srať už ten sneh. V sobotu sa vraj má srať najviac, takže to sa teším, ako môj frajer príde k nám pred panelák a bude mi vyvolávať, že namá kde zaparkovať, keď ja už budem dávno v hoteli dolaďovať, chystať a podobne. Ách, a teraz dokonca je ešte v riti v Maďarsku (šli hrať zápas do Budapešti, ok, je to krásne mesto ale pfff, o 17,45 začali hrať a domov príde ktovie kedy, budem zas len stresovať čo je s ním!) a dúfam len, že dojdú dobre, lebo idú autobusom samozrejme, a tak. Iba dúfam, že mi zavolá čoskoro, že už sú za slovenskými hranicami a ja budem pokojná, jedine ešte ak niekde zapadnú v tomto posratom snehu, keďže spomínané odhŕňače sa nemajú akosi do práce. A vy ste mali aký deň? :)

Ozaj, už som spomínala, že neznášam zimu? #grrr

+ 4 dni do stužkovéééj, waheeey.
"Suck my loli-loli-lolipop"
.


03/12/2012; Zima, zimisko

3. prosince 2012 v 20:36 | Mi.
Čauky, no čo, ako ste dnes strávili deň? Ja dnes nacvičovanie programu na stužkovú, spievanie (lebo nakoniec spievam s 3 spolužiačkami taký mix pesničiek, no bla bla bla) a stresovanie v tomto momente, frajer dneska pečatil tak so ožierajú teraz bohviekde. A tak, áno ja viem, všetko je to o dôvere, bla bla bla, ale odkedy sa dopil ako chuj (mimochodom to bolo v deň keď sme sa spoznali) mu proste ohľadom alkoholu neverím, keď som nie pri ňom. Chápete, dopil sa, obgrcal si nohy, na hajzli som ho kriesila ja, lebo mi ho bolo ľúto a ešte som ho vtedy ani veľmi nepoznala, skoro mne obgrcal nohy, samozrejme, keď s každým pil a každého pozýval na poldecák. Ehm-ehm, ok nevyjadrujem sa, vypla som si radšej zvuky aby som nepočula keď mi volá, lebo som nervóznejšia keď sa mi ozve a počujem ako rozpráva ako keď nevolá a zavolá mi hádam keď pôjde domov. Čo ja viem, ja aspoň viem piť s mierou, u neho to veľmi nepoznám... OK, aby ste nebombardovali káznami, že to je o dôvere a tak (lebo to väčšina ľudí v mojom okolí robí..)
+++
Inakšie sa mi nič neche maximálne, unavená som, pôjdem asi skoro spať dnes, treba mi kúpiť ešte silónky, asi pôjdem zajtra zo školy, lebo k šatám a tak, a vraj majú v Deichmanne dáku vec do topánok, keď sú vám trošku väčšie, že vám to vyrovná tú medzeru medzi vašou pätou a pátou na topánke, niečo také. Plus dáke náušnice by sa zišli, možno nejaký náhrdelník, jéj, takto na poslednú chvíľu :O

V piatok ráno mám nechty, uvidíme čo to dá, a potom už len sobota a yes yes, nech to dopadne dobre. A potom nedeľa ráno, bolesť hlavy, nasledujúci týždeň prejde véľmi rýchlo, piatok na dozvuky, sobota frajer stužková, neviem ako to idem ešte vôbec spraviť. Neviem vôbec či pôjdem na dozvuky, bleeee. A čo, tak sa pôjdem riadne opiť, aby frajer vedel, aké to je keď sa ožerie a ja o ňom neviem ani hovno, lebo mi nikto nezavolá celú noc ani ráno a naobed sa dozviem, že grcal až nakoniec zaspal (hej to bolo na ich triednej chate v lete)....ÁCH! Fakt som ticho. Možno dám niečo do playlistu, uvidím uvidím, nechce sa mi ani písať, ani čítať, ani reagovať, nul.

02/12/2012; Te quiero, jusqu'à la mort

2. prosince 2012 v 21:25 | Mi.
Áno, s tej francúzsštiny som už úplne na hlavu. Púšťam si Stromae, lebo ten úžasný jazyk ako to spieva, to nádherné "r"! Síce, ok aj ja ho viem spraviť, viem aj ja nahodiť francúzsky prízvuk a tí, čo sa neučia po francúzsky by mi boha že verili ;) Verte tomu, raz sa nahrám a dám vám to sem :D Normálne sa v tom vyžívam, keď si čítam z učebnice po francúzsky. Ále no pustite si aj vy ten dokonalý jazyk, a ja vám prisahám ja sa ho tak nadrvím, idem sa učiť asi slovíčka aby ma nejeblo náhodou ešte :D
Te quierooo... ááá. som mimo, riadne sa mi páči pesnička, i keď ok, už ju hrávali aj dávnejšie ale viete, ja som tak, že keď počúvajú iní ja to nepočúvam a potom keď ich to už nebaví, lebo je to opočúvané, vtedy to počúvam ja, HA!. Fuck off keď majú problema, haha. A krava si sťahujem celý album jeho "Cheese". Idem si hľadať texty na internete a pekne idem parleovať. Teda speakovať, ale po francúzsky sa to inakšie nedá povedať :D

Chaque pays a son propre systeme educatif. Tsca, to si dovoľte, riadnu vetu som napísala, to je jediná, ktorá sa mi dostala do hlavy a pamätám si ju :D

02/12/2012; Quelle belle journée.

2. prosince 2012 v 12:29 | Mi.
Dobrý obed ľudkovia, nuž, ako sme sa vyspinkali? Ale nie, boháča, už je nedeľa a zajtra je pondelok a zajtra mám francúzštinu a bude ma skúsať už z ďalšej maturitnej témy tak si ju idem spracovať a to som ešte ani nezačala a vyzerá to zatiaľ takto (fotené mobilom, upravené instagramom tak sa nečudujte nad tou kvalitou :O):
Ježíš, naozaj sa mi nechce. Teda asi aj hej, lenže si budem musieť spracovať ešte jednu tému, asi dám La Famille, lebo to je ľahké a to už niečo len napíšem tam. Ja mám FRJ ako druhý jazyk, tak musím riadne makať teda, síce mi to ide asi najlepšie z triedy, ale mám aspoň tú výhodu, že mi jazyky idú rýchlo do hlavy, nuž treba to využiť.
+++
No a o takomto čase včera som sa chystala na hokej, dnes som si povedala, že sa teda budem učiť, aby sa dačo už na mňa len nalepilo do toho Mája, a miesto toho na internete sledujem online výsledky, ako hrá ten môj podarený hokejista :) Píše mi tam vraj prestávka po 1. tretine a už je aj 0:1 pre hostí, pfff. A potom včera niekedy veľmi veľmi večer sme boli s frajerom takto:
+++
A fakt by som tak najradšej bola aj teraz, i keď tam vyzeráme ako z ústavu, a čo :D My sa vieme takto dosť zabávať, hlavne keď ja chcem, aby sme mali aspoň dáku spoločnú fotku a E. sa mi just ksychtí keď sa fotíme, aby vyzeral ako čo najväčší postih, tak nech :D Krásni sme dosť - síce na tej fotke to naozaj tak nevypadá, ani zďaleka... :D

Naozaj už idem písať niečo o L'education, aby som to do večera mala hotové, keďže predpokladám, že mi to zaberie celé poobedie, ako aj minule.
Práca so slovníkom.
Translate-google.com.
Napísať na papier.
Vymslieť niečo svoje, niečo, čo dá význam.
Zapamätať si to.


Držte mi palec, idem na to. Horsa do učenia.

01/12/2012; nočné spievanie v aute.

1. prosince 2012 v 23:51 | Mi.
Pred polhodinou som prišla od frajera a bože, najradšej by som za ním šla späť, pff. Neviem čím to je, že čím sme spolu dlhšie tým viac sa chceme, asi to na nás ešte len príde, alebo dúfam, že nepríde tá kríza vzťahová, no ok, nejdem to rozoberať, netreba to a ešte niečo aj zakríknem... O 14,00 hokej, po hokeji okolo 17,00 som šla s E. (frajer:)) podať nejaké zápasy do fortuny, a potom priamočiaro k nemu domov. Jáj, ako dobre nám bolo, aj tak sa zas uvidíme najbližšie v sobotu na mojej stužkovej, už musíme aj nákupy vianočné plánovať, akosi nám to tento rok nevychádza, nemáme kedy - ako - kde.
+++
A viete čo milujem najviac zo všetkého keď sme spolu? Cestu autom, púšťame si svoje pesničky, a spievame si ako diví :D Ja falošne, E. falošne, je nám to jedno, rehníme sa, prepíname stále iné pesničky... A keď sa už doprepíname k Elánu (áno, môj frajer má v aute pesničky od Elánu :D) tak vtedy mi je fakt smiešne. Ach, len nech sa to nikdy neskončí, prosím prosím.

Rozmýšľam, či idem spať.
Idem?
Nejdem? Ešte sa mi nechce.
Možno dodám nejaký ten článok naviac k dnešnému dňu, keď už som si aspoň na dnes trošku zvýšila návštevnosť :D oh yeah, asi začnem prednastavovať, aby sa mi to tu hemžilo, keď ono to potom nie je ono, prednastaviť a ono ti to pridá... Rozhodnem sa, každopádne som spravila riadne rozhodnutie dneska:

Zajtra obetujem hokej (ja viem, E. sa nebude mať na koho pozerať zo striedačky, keďže nebudem sedieť na tribúne :O), pomôžem drahej maminke poriadiť a začnem sa konečne učiť už druhú maturitnú tému z FRJ - L'éducation. Musím zamakať, ak mám ísť študovať anj-frj na ekonomickú v BA (čo teda chcem ísť!!!), a vlastne, budem mať asi tento týždeň času dosť, budeme nacvičovať na stužkovú, nebudú nás dúfam skúšať.

+ chápete to? 8. mám stužkovú a profka chce, aby som 7. šla na olympiádu z ANJ :D A to sa akože s koňom zrazila, či čo? Vraj nemá tam koho dať z ročníka okrem mňa (áno ja viem, očividne to vyzerá tak, že by som ovládla aj štvrtý ročník, keďže v prváku, druháku aj tretiaku som bola najlepšia a postúpila som do okresného kola. No nevychvaľujem sa, zabijem sa keď som dobrá? :D) A hej, mohla by som ísť, keďže predpokladám, že 7. budeme skúšať, mám nechty asi pravdepodobne niekedy ráno... I keď ma láka ísť tam a vytrieť im zraky, nech sa poserú blbí tretiaci, cha! :D

Idem obkukať, okomentovať dajáke blogy, mám chuť popísať kadekomu dáky svoj názor na niečo, hádam sa naskytne dáka príležitosť.

01/12/2012; Ráno s Priateľmi.

1. prosince 2012 v 10:59 | Mi.
Nuž, dneskajšie ráno je ako všetky ostatné víkendové, keď som u mamy a nie u ocina. Vstanem, nemusím ísť so psom ja, ale ide mama alebo nevlastný otec, trošku pospím, poprípade helpnem mamine trošku povysývať a o 12-tej sa hrabem preč, lebo väčšinou hrá frajer doma a nie v nejakom vzdialenom meste, tak sa idem pozrieť na hokej trošku ho povzbudiť.
Momentálne si púšťam Priateľov, robím si náladku a nechce sa mi vyjsť z postele. Zapla som si časť, kde Rachel už má Emu, Chandler sa má odsťahovať do Tulsy (či ako sa to píše :D) a Rachel stresuje a vyvoláva doktorovi Piňďovi :D Jáj, fakt, vždy sa len smejem na tomto úžasnom seriály...

A vy čo? Aké plány na dnes?

30/11/2012; Preboha, zajtra je už december.

30. listopadu 2012 v 21:33 | Mi.
Áno áno, dobrý postreh mám ja viem. Vraveli to v počasí, keby to nepovedia tak ani neviem, ale aspoň som mala čo napísať do titulku, ha-ha. No čo? Aký ste mali deň? Ja celkom super, len sa musím trošku priznať, súvisí to s predchádzajúcim článkom z denníka, no.

Predsa len som šla za frajerom ja a nie on za mnou. Áno, včera som bola nasratá, že nevie on prísť a neviem čo a dneska som v škole zostala taká vystresovaná, že som sa bála že nepríde a tak mi to bolo ľúto a tak som chcela ísť za ním že už bolo neskoro mu to dať vedieť, lebo už bol odprataný na tréningu, tak som mu len napísala že nech mi hneď po ňom volá, už som bola v autobuse skoro v meste pri ktorom býva a mi volá že si prečítal správu a že chce ísť za mnou do BB že kde som, no a ja že za 3 minúty ma môžeš ísť zobrať na stanicu. Takže pecka pecková, chceli sme jeden druhého prekvapiť a bolo nám najsuper.
+++
(čavinko, to som dorobená ja, a nie nie som holá mám na sebe šaty na stužkovú, :D)
+++
Ja viem, včera som to písala tragicky, nasrane kadejak :D Ale to keby ma poznáte, zo sekundy na sekundu sa mi môže zmeniť nálada, môžem sa rozrevať, môžem sa začať rehotať, a jednoducho som nevyspitateľná. Lenže čo sa týka frajera, ja by som pre neho urobila čokoľvek by som mohla na zemi, aspoň vie, ako ho ľúbím, pff :D A šli sme sa napratať do McDonaldu konečne! CHa, keďže mám krámy som si povedala že môžem, lebo aj tak žeriem čo vidím.

a ešte +

Sme dneska skúšali program na stužkovú.
Som spievala (lebo máme tam aj spevecké číslo, kde spoužiaci dvaja hrajú jeden na gitaru druhý na klávesy) spolu s 3 spolužiačkami, a bol to asi trapas :D ok možno trošku viem spievať, ale nie profi.
Som si skúšala šatočký mojé krásne, a už sa teším ako v nich budem hopkať, cupkať o týždeň ;)


Idem probably niečo pridať, dáky trápny článok a skontrolujem si svoju mailovú schránku (ako keby mi vôbec dáky email prišiel, ale čo, nikdy nevieš :D) a facebook, a v pozadí mi hrá trápna farma, fakt, kto niečo také môže vymyslieť a SAMOZREJME čakám na svojich MASTERCHEFOV ♥ už za chviľonku pôjdu + MAREK :O ♥

+++
(áno, viem sa tváriť aj menej príťažlivo :D ako dáka socka pff)

29/11/2012; no comment

29. listopadu 2012 v 22:20 | Mi.
Ako som mala dobrú náladu ešte pred hodinou, tak ju teraz mám úplne na hovno. Neviem ani prečo. Rozčuľujem sa zase nad vecami, ktoré sú dôležité asi tak ako aké ponožky si ráno obujem na nohy. Zas mám ja prísť za frajerom a zas nemôže prísť on za mnou. Chápem, ok má auto, ale kto mu káže prísť autom aby si nemíňal benzín? A nikoho netrápi, že ja si míňam peniaze, ktoré dostanem na to, aby som chodila každý víkend autobusom tam späť za ním, na hokej ho pozrieť a neviem čo. A nemôžem za to, že býva na posratej dedine, kde chodia autobusy tri krát za deň a ak chceme byť spolu aspoň chvíľu tak ma musí ísť zobrať do mesta autom a potom zase do mesta odviesť keď chcem ísť domov. Do pekla, ja sa tomu nikomu neprosím aby ma rozvážal a míňal na mňa beznín, lenže ak mám chodiť zakaždým autobusom ešte aj z mesta k nemu do dediny tak fakt, môžem si pripraviť 6 eur len tak za cestovné za jeden deň, čo mám v mestskej hromadnej doprave 10 ére na mesiac. A on teraz za to že bol v pondelok u nás (čo tam späť je asi 60 km najviac, som možno aj pridala) nemôže prísť za mnou, keďže som mala prísť ja a nedá sa mi. Predtým, keď auto nemal bolo zaújimavé, že každý druhý víkend chodil on za mnou do Bystrice a teraz chodím každý posratý piatok stále len ja do Zvolena. Ako mne to fakt nevadí, veď čo by som kvôli nemu nespravila, len ja fakt neseriem milióny a ani moji rodičia na to, aby som vkuse cestovala za ním a on proste žiadna ochota radšej, lebo on autobusom nepôjde.

Bože, fakt som mega vytočená z jedného jediného rozhovoru cez telefón, lebo že on ešte premyslí ako to spravíme zajtra a že mi zavolá. OK, volala som mu ja ale samozrejme v telefóne už nič nespomenul, že by sa chystal prísť a keď poviem, že tak zajtra sa teda asi nevidíme (lebo čakám, že povie "Nie, veď ja prídem za tebou miláčik") tak mi odpovie no asi nie.

Fuck.
Idem spať, nemám na to nervy a mám chuť mu to všetko povedať ako som to tu napísala.
Lenže potom by bola zase hádka, že on je ten zlý a neviem čo.
Ja nevravím, že som najlepšia, ale...ALE!!!
Keby za mnou chodí každý deň autom, tak nič nepoviem :/
A spolužiak za spolužiačkou chodí každý deň do pekla autobusom.....OK OK OK som ticho.

Idem spať, good night.

28/11/2012; Vraj sa musím zmestiť do 180 slov, lebo 200 a viac je na B1 veľa...

28. listopadu 2012 v 21:39 | Mi.
Jéžišku, to mi povedala profka dneska, sme písali slohovú štvrťročnú prácu z ANJ - neformálny list penfriendovi o dvoch veciach ktoré mám/nemám rada na študentskom živote. Samozréjme, hranica 180 slov strop a keď dopisujem zistím, že len 143 slov mám niekde v štvrťke textu. Aha, pani profesorka mi následne na to povie, vraj Miška budete to musieť dostať do oka, na maturite dostanete len jeden papier a na ten sa budete musieť zmestiť... Áno, ukázala mi papier - A4, pravý okraj 3 cm, riadky dobreže nie 2 cm a som super. Ako mám napísať preboha 180 slov na slohu z ANJ? Veď ale to sa nedá, ja som vždy písala minimálne dvesto, aj som si dnes rátala tie slová (lebo jej to musíme na konci napísať zhruba) a keď som prišla po 200 už som srala na to, v polke papiera, tak krásička. Dáko to dám, len tú FRJ by som sa mohla začať učiť, hm. Dokopte ma dakto do toho, ja viem, že je to ešte len v Máji, lenže 30 tém na mňa čaká a ja mám stále spracovanú len tú Gastronomie. Pffff.

A som dnes maminke kúpila kvietok k meninám, aby sa potešila, navarila som jej pekne, aby jej chutilo a aj tak bola nervózna, neviem prečo, asi zo mňa, lebo aj ja som bola nervózna (kráááámy). Tu je kvietok:
Krásne som odfotila všakže? Ja viem ja viem, keď nič iné nie je poruke tak telefón môj zázračný ako pekne vie spraviť fotku. I keď dobrá zrkadlovka nie je zlá...hm. Napíšem Ježiškovi, uvidíme :D

Áno ja viem, som odveci, ale telefonovala som s boyfriendom a stratila som niť! Chápete dúfam, ako to myslím ;D A! Písala som mail do LA FEMME redakcie, že aký sú super a tak (pravidelne kupujem ;)) a odpísali mi! Vraj mám poslať adresu že ma odmenia, a dúfam, že to nedajú do čísla, lebo som tam dala odkaz na svoj blog - no nejebne ťa. Budem asi surprised a každému, komu LA FEMME uvidím tú stranu vytrhnem a zas,, veď kto si číta rubriku Vaše listy? :O

Idem čítať pekne 50shades. Plno ľudí vraví, že je to shi-to-vi-na, ale čo ja viem? Aj ja na to prídem keď to celé dočítam? A som skazená, keď sa mi to lúbi a tak čo sa budeme? Veď sex je prirodzená vec, či čo...

27/11/2012; 11 dní do stužkovej

27. listopadu 2012 v 21:37 | Mi.
Vraj vidno, že mám zajtra dostať krámy, mi povedal frajer. A vraj ešte je to tentokrát horšie, lebo že je spln. Tak to som fakt nevedela že dáky spln je, keď je vkuse nonstop zamračené a keď sa teda na to pozriem z jedného uhla pohľadu, u mňa je to vražedná kombinácia. Ani sa nečudujem, prečo ma dneska zas bolí hlava, prečo sa cítim ako pred krámamy a prečo ma rozhádže každá jedna volovina. Ale ako fakt, chápete? Spolužiačka (moja bývala bffffff bla-bla) si spravila na mojom zakladači raňajkový stôl, tak som k nej prišla vravím jej, že či môžem si to zobrať, dala si z tade preč žemlu a omrvinky, ktoré tam zostali som jej zmietla pod nohy, otočila som sa like a boss a odišla som. A čo, odtiaľ potiaľ azda existuje, či nemám pravdu?
 
Ešte sa aj musím učiť, teda nemusím, ale chcem si pozrieť troška anj, lebo zajtra píšeme posratý sloh vo forme neformálneho (či formálneho?) listu o vzdelávaní, ale vraj to nebude zhrnutie témy Education ale niečo iné, náš vlastný názor a podobne. Neviem či mám čakať, že to zostaví tak, aby ostatní, čo nevedia až tak po anglicky to dokázali napísať, alebo bude rátať s tým, že sa to nabiflia a preto to spraví tak, že ako sa poznám ma nič nenapadne ani za boha napísať. Oh yeah, uvidíme zajtra, asi teraz seriem na to, nemám náladu na nič už fakt.

Plus o 11 dní mám stužkovú, program už sme spísali akurát ho nemá akosi kto nacvičiť, keďže nikto z triedy nie je ochotný zostať po škole. Takže sa teším juhú, ako si sama zrežírujem scénku ako Phoebe učí Joeyho po francúzsky a ako si v spoločnom tanci zatancujem gangnam style (yes) so spolužiačkou, na ktorú každý kalí (a nečudujem sa ale neriešim to, ona sa sama robí takou aká fakt nie je). To je asi všetko z dnešného môjho sťažovania sa, už neviem, čo by som ešte napísala také, čo by stálo za to. Akurát že vraj si máme z tej anj pozrieť úvodné a lúčiace formulky/vety/frázy/whatever. A to na čo? Kde to nájdem? Help.

(img source: fb)

26/11/2012; Štrajkuje sa ostošesť

26. listopadu 2012 v 12:28 | Mi.
Čoby čoby, ja sedím doma, teda vlastne 3/4 študentov, žiakov, škôlkarov sedia doma, veď predsa je celonárodný štrajk učiteľov. Áno áno, je to prekvapujúce, stále sa s vládou nevedia dohodnúť na zvýšení platov, nestačí im toľko, koľko im ponúka vláda. Ešte sa aj učitelia vyhrážajú, vraj keď sa nedohodnú ani teraz ďalší štrajk naplánujú počas maturít. Ale hej, chojte dakam. A čo, veď aspoň sme doma, síce ja len jeden deň, lebo naša škola sa do toho nejak nezapája no štrajk je vyhlásený do stredy minimálne, takže aspoň jeden deň nám dala říďa voľno.
- Tak sa doma flákam, mamin kamarát nám tu opravuje vodovodné batérie, o chvíľu mi bude volať frajer, že odchádza z domu a deň sa môže začať - o 13 poobede. Akosi rýchlo to prešlo, veď to za chvíľu je už večer bohatstvo. Musím sa ísť konečne prezliecť z pyžama, chystám sa napísať nejaký článok zmysluplný + pridám článok do projektu 10 týždňov, lebo som ten minulý týždeň akosi nestíhala písať...hm.

Takto sa so sestrou tvárime na tému štrajk:

Týmto pozdravujem všetkých tých, ktorí sú tiež doma vďaka štrajku.

25/11/2012; Unavená ako kôň

25. listopadu 2012 v 20:19 | Mi.
Čaute peeps. Od štvrtka som bola zaneprázdená, cez víkend mimo internetu u ocina, s frajerom, na hokeji, varila som, s frajerom sme si užívali, bola som druhýkrát na twilighte (áno stále neviem prijať fakt, že upíria sága, ktorú prežívam od jej začiatku sa pre mňa skončila včerajším dňom!)... Je toho veľa, rušný víkend ale také mám rada predsa. Teraz som už zas raz doma, 30 km severne od mesta, kde býva môj ocko a frajer a zas raz sa mi tu veľmi neráči byť, ale to ma prejde zajtra alebo možno v utorok.

Jáj, som spomínala že som varila, tak tu máte pic:
(orestované kuracie kúsky ochutené gyros korením s cestovinovým šalátom so smotanovou omáčkou s kukuricou a hráškom. My job, oh yeah)

+ Celý víkend som vlastne nič nového nezistila, vlatne ba! 50 Shades je boha že erotická kniha! Chcete úryvok? ok:

"Strkám si ho hlbšie do mojich úst aby som ho cítila na konci môjho hrdla a znovu späť dopredu. Môj jazyk krúži okolo konca. Je moje lízatko s príchuťou Christiana Greya. Sajem viac a viac, strkám ho hlbšie a hlbšie krúžiac jazykom stále dokoola. Hmm...netušila som, že uspokojovanie niekoho môže byť tak vzpruživé..."


Hej, hej, niečo mi hovorte :D Popravde, nehanbím sa za to, že také niečo čítam. Podľa mňa sex je normálna vec, teda vrámci normy a nie ako v knihe, že chlap má proste izbu, kde má náradia od výmyslu sveta. Ale aj tak sa teším, ako sa to bude ďalej vyvíjať, veď dáke praktiky sa vždy zídu, haha :D

A čo vy? Aký bol weekend? ;))


22/11/2012; Och, Jacob je aj tak najviac sexy (samozrejme až po frajerovi)

22. listopadu 2012 v 21:36 | Mi.
Hello ďeťuše, ja viem, nič som nepísala včera, čo už so mnou. Pôvodne som chcela, lebo som sa skoro vrátila z kina (ÁNO ÁNO bola som finally na Breaking Dawn 2! a skoro ma porazilo! bože, neviem sa zmieriť s tým, že sa to už skončilo a že jednoducho Jacob nie je môj, #pfff). Ok, keby si toto prečíta môj frajer, tak ma znesie zo sveta, ale keď uznajte, Edward je len dáky špatoš - Jacob je ozajstný chlap! Naozaj, kto to ešte nevidelo hor sa ešte kým to dávajú v kine, alebo sťahujte alebo čo. Ja na to idem druhýkrát s frajerom tak si vlastne od včera hovorím a vsugeruvávam, že som to ešte nevidela, že sa na to teším a že som zvedavá na dej a fakt to funguje, normálne mám skoro výpadok z deja! Hm, foto-doložka:
Hej hej, kvalita na hovno, lebo som to fitila FXcamerou. Na popcorne som si veľa nepochutila, som si dala záväzok a začala som akciu "Miša, schudni z brucha!". Samozrejme som obvinila z môjho veľkého brucha môjho najdrahšieho, lebo ma hucká aby sme chodili do mekáča :D Dobre som to vymyslela :D A aby sa nepovedalo, tak po 18:00 už fakt nejem (iba dneska som si dala zo tri palacinky suché, som robila - cesto na hovno ale dáko sme to ešte potom doopravovali aby nebolo škoda litra mlieka :D) Výsledok?
Hmm, ja viem ja viem, vyzerá to božsky, :D A tak chutí to celkom dobre :D nesťažujem sa, na to, že sú to prvé palacinky, na ktoré som si zarobila sama cesto. Ešte som aj na mamu nahúkala, keď ma zdrbala, že cesto je husté, že ako sa to mám poriadne naučiť keď mi nič k tomu nepovie ako mám čo robiť :D #pff bola ticho! :D
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Takže, toť môj krásny deň. Jáj a v škole, :D taká jedna supa-dupa profka mi zobrala mobil na makroekonómii, lebo som sa na ňom hrala :D Potom mi ho spolužiačka, ktorá sedí pred katedrou ukradla, a ona si to nevšimla, :D No skoro ma jeblo :O :D
A vy ste sa ako mali?

19/11/2012; Vážení, maturita sa blíži.

19. listopadu 2012 v 20:41 | Mi.
Boha, choďte do riti s maturitou :D Profka už do nás hustí, že by sme si mali vstúpiť do svedomia, že ani sa nenazdáme...Bóže, a ja ako som si myslela, že keď budem štvrtáčka budem riadne stresovať a ono vlastne stále mi je to celkom aj jedno :O Čo to? :D Nevadí nevadí, kašlem na to, idem si spracovať asi z frj tému La Famille, viete aby som mala aspoň trošku dobrý pocit zo seba, veď predsa, 30 tém z frj a ja viem možno o jednej povedať, a slovná zásoba - 0 bodoff.

Ináč dneska pohodka deň, bola som taká bengavá, na všetko som mala sprostú narážku, neviem to asi preto, že idem mať krámy. Nemám sem ani akú fotku dať, teda mám, len sa mi nechce obrázok posielať z founu, tak dám jednu s CD Katy B. Haha. Odveci.
Som supeer and i know it. :D Adios muchachos.

UPDATE 20,41 - hm, akosi ma bolia vaječníky, dúfam že som nechytila "vlka" alebo nejakú inú chorobu lebo asi ma jebne. Idem sa najesť. Čauko.

18/11/2012; No čo narobíme, keď sa toľko ľúbime.

18. listopadu 2012 v 21:48 | Mi.
Ale, hlásim sa už hádam tretí krát dnes. No čo, aký bol víkend? Ja som mala na počudovanie celý strávený s boyfriendom. Fakt, málokedy sa stane, že sme spolu celý víkend. Najsamsuper bol, len škoda, že už je koniec a zas som sa prihlásila na fb a zas som zistila, čo všetko sme mali na dú. :D Nuž, takčitak to nemám, pôjdem radšej čítať #50shades. Sorry za tie hashtagy ale zvyk z twitteru. A čo vám poviem, pekne dneska prší celý deň, tak som si povedala že sa odpracem z domu a šla som za frajerom, u nás bol včera a u nich som ja ešte aj v piatok bola. Pozreli sme Občiansky preukaz - fakt super film.

Končím asi fakt, nechce sa mi nič písať a chystám ešte dáku otázku do ďalšieho článku, tak prosím odpovedzte, pff.
+ plus tu nás máte v celej kráse.
Áno áno, kvalita webkamery a tvárime sa úžasne. Ale to my vždy ;))

18/11/2012; Ach tie zrkadlovky.

18. listopadu 2012 v 11:51 | Mi.
Zabite ma ľudia. Chápete to, mojej mamy kamarátka si kúpila Nikon D5100 a včera s ním prišla ako veľká pani k nám. Ako ona je riadne super, len by ma v živote nenapadlo, že práve takéto dačo si kúpi. Som si aspoň myslela, že vie dáko dobre fotiť a neviem o tom, lenže som aj nakoniec zistila, že aj tak fotí zatiaľ iba na automate :D Fakt, dala mi ho do rúk, pretočila som si pekne z automatu na manuál a fotila som a tak. Len už bol večer, dáko nerada fotím s bleskom viete, najradšej mám prirodzené svetlo. A prvýkrát som ok držala zrkadlovku v ruke a vedela som čo ako, clonu som si ponastavovala, s časom som sa pohrala a musela som jej ja povedať, ako si prepne pohľad z hľadáčika na displej. OCH! Popravde, je mi ľúto zrkadloviek, ktoré sa dostanú do rúk ľudí, ktorí s nimi nevedia poriadne naložiť. Bože, aká by som bola ja dobrá majiteľka, keby ja takú dostanem. Hej, môžem snívať, ale ja som si povedala, že si na takú našetrím raz. Teda ja by som aj mala peniaze do pekla, len si ich šetrím na vysokú :/ Každopádne, ľudia, nekupujte si zrkadlovky ak náhodou máte aj doma digitál, ktorý má aj manuálne nastavenia a vôbec ich nevyužívate.

17/11/2012; Oslava trojročnej sestry

17. listopadu 2012 v 12:29 | Mi.
Hola, chickas. Dnes je superko deň, sestra oslavuje 3 roky, dúfam že už konečne dostane trošku rozumu. Príde sem dedko s frajerkou a asi aj môj frajer, no to bude, stretnutie prvýkrát. Nevadí, aspoň budeme spolu. Hej, už som spomínala, že som nemala čas, ani neviem sama čo som robila, iba no v tú stredu som bola alkoholicky zaneprázdnená haha. A včera celý deň skoro u frajera (teda, hneď po škole som šla za ním). Ináč, tento víkend vyzerá byť taký poriadený - už som od rána stihla vyriadiť kúpelku, skonsolidovala som si izbu, v kuchyni som počarovala (teda iba som umyla šporák), povýsavala som byt a ostatné už môže len mama s jej mužom robiť. Lebo fakt, chlebíčky sa mi nechcú robiť. Jáj!!! s mám fotku s hercom Jánom Dobríkom (vygooglite si ho - SEXOŠ riadny!!). Bol nám v škole moderovať 110. výročie, riadne super to bolo, říďa dokonca aj revala (:O šok). Nuž, hodím vám sem nejaké fotky, samozrejme som pofotila čo to. A z nich si urobte záver o mojom pekne strávenom týždni.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Takto sme v stredu "písali" písomku z ANJ :D Profke sme kúpili bonbonieru, že ju prehovoríme. :D A podarilo sa, len tú bonbonieru si nezobrala, tak že ju použijeme inokedy :D

16/11/2012; Busy, busy, busy

16. listopadu 2012 v 22:48 | Mi.
Čauko, peeps. Píšem len tak na rýchlo, lebo fakt - akosi nemám času poslednú dobu. Jéžiš, sme pečatili v stredu tak bola ožran párty, to ste mali vidieť :D Och, a za 22 dní stužková, neviem sa dočkať ! Nejdem asi ani teraz veľa písať, akurát som stiahla nového Exampla, som z toho riadne mimo, o dosť lepší album ako prvý a druhý dokopy! ♥ Idem počúvať, možno cez víkend niečo pridám. Jáj, mám už aj novú Rihannu, ale nič moc fakt. Stiahnite, uvidíte.

12/11/2012; Alfa, Omega, whatever.

12. listopadu 2012 v 21:16 | Mi.
Hallo, my dears. Ako ste strávili dnešný deň? Ja fakt že vy-čer-pá-va-júco. To mi ani veriť nebudete, ja viem, ale dnes bol tak hnusne nudný a spavý deň, aký som už dlho nezažila. Pridalo mu hlavne to nádherné počasie, krásny môj kamarát daždík, ktorého tak milujem. Na ekonomike som vďaka nemu zaspávala a miestami som sa prichytila pri tom, ako ledva vidím pred sebou tú pani, čo nás má na starosti. I keď, mám ju rada, ale tak strašne upokojujúco rozpráva, že gamby len tak lietajú od zývania. A moje dneskajšie zistenia za celý deň?

Francúzština je taký krásny jazyk. Len to časovanie slovies akosi vždy zabudnem.
(no fakt. Nikdy ma nevie napadnúť, ako sa časuje sloveso avoir v pluráli. Boha, potom len lovím v pamäti, všetkých sa vypytujem a veď aj tak nakoniec zistím že "božéé, veď to je nous allons!". Fakticky, a to sa frj učím 4. rok.)
Pečatíme v stredu a nemáme to nacvičené :D
(to je akože, že v maturitnom ročníku si pred stužkovou zapečatíte triedu aj triednu knihu a s nejakým námetom vám kameraman spraví z toho video. My máme scénku že sme vo väznici bla bla a v stredu má prísť chlap a my to nemáme ani nacvičené ani hovno. Fasa, teším sa.)
Vianoce sú za chvíľu tu.
(a ja nemám peniaze na darčeky skoro žiadne :D A ani neviem aké darčeky komu kupovať. Aspoň že s frajerom sme sa tento rok dokázali dohodnúť na tom, že si jednoducho nebudeme robiť prekvapenia chujoviny, ale kúpime si niečo spolu navzájom, whoop whoop, som zvedaváá ;))
Účtovníctvo je fasa vec.
(pokiaľ to fakt viete, a nemáte deravú hlavu ako ja. Som sa srala dneska s príkladom v Omege a vyšlo mi to inakšie ako spolužiačke, takže to mám asi zle, lebo ona to má vždy dobre. Hm, nejak to so mnou ide dole, ja som v účte minulý rok vynikala ;o)
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Toto je tá slávna Omega. Predpokladám, že nikto neviete čo to je :D Je to účtovnícky program pre podvojné účtovníctvo a tak, trošku v ňom maturujem za chvíľu, ani v ňom celkom robiť neviem. Sranda, :D
A toť vsjo, milé deťúrence. Boha, chcem ešte čítať tú moju láskovnicu, viete - #50Shades. Neviem sa však akosi dostať od tej posratej ekonomiky, samé zmenky a šeky, sa mi aj snívať bude. Nuž, idem niečo pokukať, možno pridám ešte dáky super článoček pre zábavu. Adios, chicas.

11/11/2012; Bonsoir mes amis.

11. listopadu 2012 v 20:35 | Mi.
Ola, neviem ako sa mám zdraviť, kašlem na nejaké formality haha. No čo, ako ste víkendovali? Ja ako vždy, s frajerom s ockom a tak. Fakt, rýchlo to ušlo, ani neviem ako a už je nedeľa večer a ani sa neučím, ani si nič nerobím do školy, aj na ňu seriem. Ako sa mi to vtipne ešte teraz hovorí :D Božé, už chcem aby bolo po stužkovej, po maturite aby som sa pekne mohla ísť opiť, že som to dala! Joj, každý deň ma to straší viac a viac, každý deň to niekto spomína - tú sprostú "skúšku dospelosti". Nuž, ale nie o tom tu idem písať, čo som sprostá, nemôžem písať v nedeľu o škole predsa! (haha, posielam si fotky z telefónu do compu a pýta sa ma super otázku: "Zapnúť techonológiu bluetooth?" To je už čo za technológia, :D) Ok, musím sa vám priznať, že tento víkend bol plný zistení, a to:

chcem byť srnka :D
(áno, ja viem je to divné :D ale keď tie zvieratá sú také super! Krásne, nevinné, tichučké, rýchlo bežia a majú taký krásny ksychtík ;o)
moju závislosť na knihách sa nepodarilo vyliečiť ;o
(nie že by som sa niekedy z nej liečila :D iba som si povedala, že si sama nebudem kupovať knihy, že mi ich budú kupovať iní :D a to tak aj dopadlo, včera padol francúzsko-slovenský slovník v kníhkupectve a dnes 50 Shades of Grey v Tescu; ja viem ja viem to je jednoducho moja #obsession)
xfactor ma zdegeneroval a stiahla som si album One Direction
(what the fuck sa pýtam aj ja samej seba ! Hm, nemal mi to ale kto zakázať do rite paľovej, tak na mňa nekukajte pff. Ježiš, neviem ako sa s tým zmierim, že som si stiahla chlapčenskú kapelu ;o veď to je ako Backstreet Boys! Och, dobre dobre, ja si ich možno aj tak vymažem z toho počítača...možno :D)
zmazala som si všetky pesničky z telefónu kvôli hre SIMS a aj tak mi ju nešlo nainštalovať :D
(tak teda toto je už fakt že fuck the system! Všetko všetko som si vymazala, iba dáke shitoviny som si nechala aby som mala čo počúvať na ceste domov dneska, a ono mi to nestiahlo.)
závislosť na McDonalde sa fakt ťažko lieči !
(mi niečo hovorte, a ide to ešte ťažšie keď máte frajera, ktorý vás nahovára, aby ste tam s ním chodili!! vlastne, nenahovára ma, to som si len vymyslela :D Spoločne tam dobrovoľne chodíme, chápete to? Už tretí vákend čo som bola u ocina sme tam šli zaseeee, zakážte nám to niekto, prosím :D)
varenie je celkom fajn, keď vás to baví a celkový výsledok stijí aspoň trošku za to
(to s ockom sme takí trošku "kuchári" keď som u neho cez víkend. Si varíme kadejaké mäso, cestoviny a ja sa vždy kukám ako robí toto, hento, ako čistí to mäso, ako ho krája, potom ho ja krájam, nejde mi to, na druhý krát je to už lepšie, rozvarím ryžu, neochutím dostatočne ryžu, nakoniec ryža chutí hnusne že sa ledva dá zjesť, spravím teda super kura!)


Ojky, nejak som sa ropísala, viete, trošku veľa energie na mňa prišlo, a to som len pred hodinou prišla domov. To bude asi tým, že zajtra je pondelok, hej hej. A Justin a Selena sa rozišli, ja sa poseriem, :D Tak to náš vzťah s mojím frájom je na tom teda lepšie a nemusíme byť ani žiadne celevriti, teda myslím celebrity ;o
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aha, a ešte vám sem dávam ukážky môjho kulinárskeho diania za dnešný víkend a ostatné momentky.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Toto sú moje najnovšie prírastky do mojej super-duper malej knižničky, kde sa už mimochodom nezmestia, ale musela som ich kúpiť! 50 Shades je v angličtine, v slovenčine je raz taká hrubá a stojí 16 €, chápete to? #BULLSHIT.

9/11/2012; T.G.I.F

9. listopadu 2012 v 8:41 | Mi.
Musím sa vám pochváliť hneď takto z rána. Do školy idem prvýkrát na tretiu hodinu! Fakt, za 4 roky na našej Obchodnej, ktorú by sme mohli vlastne prirovnať skôr k väzeniu je to zázrak! Tak stíham preto ešte aj písať, lebo odchádzam z domu až za dákych 10 minút. Ešte že mám prstoklad a píšem desiatimi a ide mi to celkom rýchlo, len tie myšlienky sa nejaksi vlečú...No a keďže je dneska piatok (konečne!) odchádzam zas na víkend preč z tohto "veľkomesta" a riadne sa teším, už mi to tu lezie na nervy. Pekne si to užijeme s frajerom, s ockom niečo fajné navaríme, počítam trošku Hlavu XXII a v nedeľu sa pekne môžem vrátiť späť. Nuž, prajem vám teda krásny piatok, krásny víkend a poriadne si to užite - alkoholicky, tancujúc, oddychujúc či upratujúc. Ha-ha. Mávajte sa tu krásne, hádam sa v nedeľu dostavím, uvidím ešte :D
(img source: google.sk)

8/11/2012; Mesiac do stužkovej

8. listopadu 2012 v 19:10 | Mi.
Dobrý večer, hlásim sa len tak, pretože akosi nemám čas/chuť/nápady písať niečo zmysluplné. Absolútne sa mi nič nechce, tento štvrtok bol tak veľmi vyčerpávajúci. Presne takto o mesiac máme stužkovú a dneska sme si konečne sadli a začali ako tak preberať program. Vyzerá to na pohľad super, len zas - moje očakávania by boli hodné Oscara a výsledok bude hodný akurát tak veľkého hovna. Ale necháme sa prekvapiť, možno to prekoná naše očakávania. Okrem tohto všetkého mi profka dala ešte nejaké knižky a materiály k maturite z francúzsštiny a akosi sa neviem dostať k tomu, aby som si začala spracovávať ako-tak tých 30 tém (áno, 30!!). Hej a zajtra píšem písomku z účtovníctva, na ktorú sa nemienim učiť, odmietam ! A vy sa ako máte? Všetko klape ako má?
Oh mon dieu.

6/11/2012; Aký by to bol kinovečer bez nákupov

6. listopadu 2012 v 23:27 | Mi.
Halo babezz, som späť z kina - musím uznať, film nebol až tak úžasný ako som očakávala, ale veru, mať takéto silného odvážneho otca ako mala Kim vo filme, to by som brala :D Prežratá som ako vôl, sme sa boli najesť pred kinom a ešte v kine najväčšie popcornové menu - kýbel popcornu, yes yes. Samozrejme, aký by to bol kinovečer, keby neminiem najsamozrejmejšie 20 € ako nič. Fakt som nič nekúpila, ani len kino som si neplatila sama! Ale za to kúpila som fešákovi ešte fešákovskejšie tričko a diáár som si na rok 2013 kúpila - nechcel mi dovoliť, huncút jeden, :D no presvedčila som ho. Tu máte fotke a idem počúvať LOTUS, lebo som z neho iba z popretáčaných pesničiek totálne natvrdo.

Toto je ten slávny diár! Sovičkovský - toto bola láska na prvý prvočizný pohľad! Už aby bol 2013 :)
A tričko :) veď tak a som teda poriadna frajerka tak si musím teda poriadne frajera aj obliecť!
Milujem takéto tričká - základ nevýrazný a práve na tom základe niečo nezložité farebné, ♥ Asi toho svojho zjem, keď si oblečie toto triško, aj ja stem také :(

6/11/2012; Kinovečer

6. listopadu 2012 v 15:27 | Mi.
Milí ľudia, dnešný deň stál fakt za hovno, i keď v tej škole bolo celkom miestami aj na vydržanie. Skoro všetci už máme fotky na oznamká, tak sme si písali do pamätníčkov nejaké tie pekné, teplé slová, ako sa stretneme o neviem koľko rokov na kávičke. Úprimne, s niektorými sa fakt chcem ešte aj naďalej stretávať pri kávičke, s niektorými by mi to stačilo tak raz za tri roky. Ťažko niekomu napíšem niečo dlhé a pekné a zmysluplné, keď s ním nemám skoro žiadne zážitky. Ja som schytala celkom super venovanie od K. (to je spolužiak :D): "Mojej nadmieru inteligentnej, trošku fetnutej spolužiačke..." :D FAKT NEVIEM, PREČO SI VŠETCI MYSLIA V TRIEDE ŽE FETUJEM :D Pritom som úplne normálna, iba má svoj super svet, haha :)

Hej a idem dneska s fešáákom do kina na 96 hodín: Odplata (Taken 2), príde ma pozrieť hádam druhý krát za náš celý zťah cez týždeň, keďže nemá teraz tréningy keď má s tým krkom. Takže večer budem pravdepodobne neaktívna, teraz idem niečo porobiť doma aby som o 17,00 mohla vypadnúť. Aha, musím si pozrieť autobusy. Potom vám napíšem, aké to bolo, sama som zvedavá. Au revoir pre zatiaľ.

16:45 edit: WTF, tomu blogu fakt prešibáva či čo? Odhlasuje ma každú minútu a neukladá mi údaje keď chcem odoslať komentár. Fasa, srandy kopec. #Grrrr

16,46 edit: OH MY SHIT, Aguilerin album sa dá už stiahnuť, boha, musím ísť síce het, ale sťahujem ho hneď ako sa dostanem najbližšie ku compu. Prosím Prosím, nech je tisíckrát lepší ako ten posledný, ktorý bol fakt že pre mňa nepočúvateľný... la-la-laa..

5/11/2012; Sestra rozflákala televízor.

5. listopadu 2012 v 20:27 | Mi.
Dobre počujete veru, 3-ročná sestra nám doma pekne krásne rozflákala televízor. Ani neviem ako, niečo do neho šmarila, dáku z jej super hračiek, ktoré jej k životu dajú "veľa poučného". A ako to vyzerá? Takto:
No, pozrite na tie také dva slabé škrabance - tie spôsobili že naša úžasná plazma jednoducho nejde. Vlastne ide, ale len zvuk :D Fasa, som šťastná, síce, telku moc nepozerám ale tak, odtiaľ potiaľ. A teda vravíte, že dnešné deti sú normálne?? Nie fakt, normálne, za sekundu čo sa stihne stať, chvíľku sa otočíte chrbtom. Deti si zaobstarám asi až vtedy, keď budem mať nad dva nové televízory, vtedy ma už nič neprekvapí :D A dohovorila som, lebo toto si naozaj nezaslúži dlhší komentár #ohmyshit

5/11/2012; O mesiac stužková ;o

5. listopadu 2012 v 17:36 | Mi.
Áno, je to viac než prekvapujúce, že o mesiac máme stužkovú a ešte stále nemáme žiadny program, :D. Dnes sme síce zostali po škole trošku dlhšie, že to nejak poriešime, aj nás kadečo napadlo ale podľa mňa v tom bode to zostane na nejaký čas. Inakšie v škole vegeta, profka nám dala písať z tej makroekonómie, som si niečo povymýšľala tak hádam mi dá najhoršie za trojec a najlepšie samozrejme na jednotku. Ale to pri nej asi môžem snívať, trošku... A napočudovanie nám dali skrátené, lebo cez prázdniny sa v škole absolútne nekúrilo a dneska tam zostalo trošku "teplo" haha. Hej, hlavne že som skončila 13,50 - a originál končím 14,35 - to fakt už tá polohodina teda "pomohla". A tak som doma teraz, zajtra musím ísť k doktorke, lebo je pravdepodobné, že som u nás doma prenášačom angíny ale čo ja viem, serú kocky :D Aj tak mi to nič nepomôže lebo zajtra v škole práveže musím byť, lebo ideme účtovať v programe, v ktorom maturujem a akosi to neviem tak zajtra nám to povysvetľuje ešte a v stredu písomka. A ešte zajtra aj kino s fešákom, teším sa teším i keď neviem čo sa mu porobilo, že sa rozhodol ma prísť pozrieť len tak v strede týždňa - jáj, hej zabudla som, nemá tréning, yes yes. Ideme si to užiť na 96 hodín - Odplata. Uvidíme, či to bude aspoň také ako jednotka, tá sa mi celkom páčila i keď tá sureálna časť kedy sám bojuje proti všetkým tým arabom je asi trošku off the road. A vy ste mali aký deň? Krásny, úžasný, nudný, najsamlepší, najhoršejší?

4/11/2012; Ľúbim ťa (I.)

4. listopadu 2012 v 11:30 | Mi.
Ráno som s maminou skočila kúpiť do Tesca dáke raňajočky, a lieky a všetko ostatné, po čom ľadové srdce našej chladničky piští. Fakt sa čudujem, že som sa tak skoro prinútila vyjsť z domu (bolo niečo po 8:00, asi?) a to ma ešte stále bolí hrdlo, prezmenu sa mi na opačnej strane zdurila uzlina, takže fájn. Blúdime, blúdime po obchoďáku a čo nenájdem v čajovej uličke?
Toto ;) No, že je to úžasné? Normálne čaj že "Ľúbim ťa". Chcela som ho kúpiť frajerovi, ale keď on veľmi čaje nepije iba zriedkavo. Ale tak možno len tak mu ho asi niekedy kúim, ako ešte teda budú mať ;) Som bola z tohto cel vysratá, ten obal sa mi fakt že páči.

Teraz by som sa mala pozrieť trošku do tej blbej ekonomiky (zmenky, šeky) a potom možno trošku angličtinu a ostatok kašlem, na písomku z makroekonómie (ktorú mimochodom odkladáme už asi 4 hodiny) sa stihnem naučiť cez prestávku a mám to odfotené v mobile. Takže veget dá sa povedať. Idem sa asi najesť, či čo. Adios.

3/11/2012; Yes, zajtra je nedeľa.

3. listopadu 2012 v 23:01 | Mi.
Áno áno, presne takto vegetujem teraz, akurát že som už opačne otočená, lebo toto nebola veľmi pohodlná poloha pre mňa. Dneskajší deň - priemer. I keď, s boyfriendom sme boli pozrieť na jeho hokejových kamarátov, ako sa trápia s Trenčínom a potom som žiaľbohu musela žiaľ ísť domov, a až doma som zistila, že som vlastne nemusela.. Zložité, nejdem tu rozoberať rodinné veci, na to som ozaj blog nezaložila ;). A keď si predstavím, že zajtra je NEDĽA, ide ma rozhodiť, lebo sa mám celkom dosť učiť, a žiaľ bohu som nemala "žiadny" čas tak urobiť cez tieto voľné dni. Hálo, ja viem, že som maturantka, ale nepočká to ešte? Že nie? Hovoríte niečo? Lebo vidím že otvárate ústa ale počujem iba samé blá-blá-blá. Hej, ja viem, mám svoj svet sorráč. Ale naozaj, ani sa mi neche rozmýšľať čo všetko si musím pozrieť, iba mám v hlave uložené že na ekonomiku zopakovať zmenky a šeky. To musím, lebo to bude písomka ako hrom a ak si to nepozriem bude za 5 ;o. Síce, to je učivo len na dáke 4 A4, veď nie veľa, čo som. No a vy ste mali aký deň? Krásny, nudný, sockársky, fajnotkársky? Veď sa pochváľte, chcem vedieť.

2/11/2012; Komunikácia na jednotku s hviezdičkou

2. listopadu 2012 v 20:37 | Mi.
Nuž, vo včerajšom článku v denníku som písala o tom, ako frajer narazil na mantinel a šiel do nemocnice. Áno, avšak už ho teraz pred pár minútami prepustili, našťastie mu nič nezistili vážneho, iba má natiahnutý krk a monokel. Samozrejme, celý čas som si myslela, že je v nemocnici v meste kde býva on (pretože úraz sa mu stal na zápase v meste, kde bývam ja) a tak sme sa dohodli, že ho dnes neprídem pozrieť lebo by sa mi to na hodinu fakt neoplatilo cestovať tam a späť. A poobede sme volali a iba mi vraví: "No, ani vrtulníky tu teraz nevidím keď pristávajú." A ja na to, celá prekvapená: "Ale čo trepeš veď do Zvolena vrtulníky nelietajú, iba do Bystrice". A on na to: "Veď ale ja som v Bystrici, to si nevedela?". Fáájn, asi som to mohla vedieť a celý čas sedieť na riti, keď som za 25 minút mohla sedieť už pri ňom v nemocnici polku dňa. Supiš pupiš, vravím že komunikácia na jednotku s hviezdičkou. Totálka. Tak som sa vybrala na autobus, že teda už ho pôjdem pozrieť keď je tak blízko. Ten čas išiel tak pomaly keď sme sedeli pred oddelením, že normálne som ani sama tomu neverila. Našťastie, keďže mu nič nezistili tak sa dohodol s lekárom, že ho ešte večer pustia. Tak som rada, veď aspoň sa dobre vyspí doma, haha. A zajtra ideme na juniorský hokej spolu pozrieť (čo sa ešte nestalo, síce sme boli spolu na KHL a na mužov ZV: BB) tak budem sa rozplývať, že pri ňom budem sedieť. A budem sa mu smiať, pretože musí mať kvôli natiahnutému krku golier na pár dní, ale takčitak vyzerá sexy. Pff, ale nikomu nehovorte :D Inakšie dneska celkom nudný deň, ale som aj rada, lebo už je koniec prázdnin a ja som doma
bola iba dneska, zajtra zasa celý deň budem het. Ešte som stihla pozrieť film Restless, určite si ho všetci pozrite, je to celkom smutné, ale čo už - taký je život. Film je o dievčati, ktoré má nádor na mozgu a zostávajú jej len 3 mesiace života. Stretne sa s chlapcom, ktorému sa zabili rodičia pri autonehode. On je ochotný s ňou tie tri mesiace stráviť, spraviť ich jej krajšími, aby sa jej na druhý svet išlo ľahšie. Fakt smutné, ako sa človek vie obetovať, akurát že neviem, či to funguje aj v reálnom živote. Vidieť zomierať niekoho, koho milujem, by bola pre mňa samotnú smrť. Posúďte sami, skúste si ho stiahnuť, poprípade ho dávajú na HBO2.

(img source: google.sk)

30/10 + 1/11/2012; osrať celý hokej

1. listopadu 2012 v 21:11 | Mi.
Dobrý večer ľudia. Ani si neviete predstaviť, ako som sa tešila, že konečne napíšem nejaký článok o svojom super dni strávenom u frajera a jeho rodičov, nuž nejak to pominulo. Jednoducho, ozaj v živote netušíte, ako veľmi sa všetko môže za okamih otočiť naruby. Včera pohoda, po hokeji sme večer prišli domov k boyfriendovi, šťastní, že mu vyšiel zápas, no mňa nejak odpálilo a hrdlo ma začalo neuveriteľne bolieť. Tak procedúry mi jeho mamina nachystala, trošku mi to prešlo aj i keď stále ma to celkom bolí. A dnes, dnes jednoducho mi sprostý bystričania iba dosrali celý večer a asi aj najbližšie obdobie. Viete, nič nie je horšie, ako keď vidíte niekoho, koho nadovšetko milujete ako v hroznej rýchlosti hlavou narazí na mantinel. Ono by to ešte bolo v pohode, lenže po zápase, keď ho vidíte, ako má okolo očí všetko modré a opuchnuté nie je vám všetko jedno. A ešte keď k tomu sám povie, že potrebuje ísť do nemocnice, že je mu zle. Nehorázne sa modlím, dúfam, že to nie je otras mozgu. Lebo by to bolo iba kvôli nejakému bystrickému chujovi, ktorému za to nedali ani 2 posraté minúty na trestnej. A teraz iba čakať, kedy sa mi kto ozve, pretože neviem nič, absolútne. Takže, krásny večer a dlhá noc predomnou. Dúfajte so mnou, že to nie je nič vážne, prosím :/

30/10/2012; O šedivom vlase a ako ma ženská poslala do riti na vlakovej stanici

30. října 2012 v 17:29 | Mi.
Nazďo ľudia. Dnešný deň? Boooriiiiing. Ale fakt že vážne. A viete ako sa začal? Celkom super, ráno svietilo slnko, bola som rada, že vonku to konečne vyzerá tak na minimálne na dákych 10 stupňov (akurát že hovno, bola 0) a chystala som sa do školy, pred zrkadlom a jééj čo nevidím - niečo ligotavé vo vlasoch. Ja že hm, asi z nejakých šminiek alebo iba niečo náhodou sa mi tam dostalo. Asi hej, bol to !šedivý! vlas. Ako nie čisto šedivý, on vyzeral ako keby jediný zo všetkých vlasoch na mojej hlave mal nádych do blond. Lenže moje vlasy sú lieskovoorieškové! Pff, musela som ale už ísť do školy, tak som srala na to. Ani som sa nenamaľovala, veď načo, keď zajtra sú prázdniny a zajtra sa budem musieť skrášliť, aby som bola sexy-keksy na hokeji, že aby mi mihalnice neprimrzli hm. A prišli nám fotky na tablo a na pečatenie, tak vám sem aj hádžem, aká nádherná som na nich ;) haha, irónia. No a som sa dneska rozhodla, že idem do Bratislavy na exkurziu NBS, že veď ulejem sa v jednu krásnu stredu. A že si pôjdem teda vybaviť vlakovú preukážku, lebo ideme ráno 5,20 vlakom. Nuž tak som prišla prosím pekne na stanicu, vlastnoručne som si upravila fotku - obstrihala, lebo bolo napísané, že 3x3,5, tak som si pekne podľa pravítka. A krava mi povie, keď už som sa konečne dotrepala na tú stanicu, ktorá je úplne na druhom konci mesta ako moja škola, že to je zlá fotka. No ofuckovať, teta si myslí že je supiš. Tak som mame povedala doma, že nech ma odfotí, tak sme si spravili riadny photoshoot :D Fotky hodné zaplakania. Mala by som napísať nejaký inšpiratívny článok, len neviem o čom. Asi hodím dalšiu inšpiráciu pre dnb milovníkov do playlistu, uvidím.
Hej viem, zmysluplná fotka, ale to dneska pred učebňou po okne liezlo toto čudo (v hmyze sa nevyznám :D) a nechcelo odletieť keď som sa ho snažila odplašiť tak som si ho pekne odfotila. Pff, a čo, keď sa nad obrázkom zamyslíte, nejaký hlbši význam tam určite nájdete, haha. + fotky ostatné pod celým článkom.

29/10/2012; O psychotestoch a o tom, ako som ráno skoro zaspala.

29. října 2012 v 14:26 | Mi.
Nuž, dnes som nejak skoro doma a to len kvôli úžasným psychotestom, ktroé sme mali dnes v škole. Ani mi nevravte, bola to ka-tas-tro-fa. Teda, riadne psycho to určite bolo. Tieto testy sa robia na to, aby sme zistili, kam chceme ísť na VŠ a či sme vôbec schopný sa tam dostať a podobne, zistia mi moje IQ a potom to so mnou psychológ prekonzultuje, to moje rozhodnutie. Test sa skladá z niekoľkých častí, vedomostná, logická, matematická a bla bla bla. Z tej matematickej som neurobila nič, absolútne. Ja viem, aj debil by možno urobil ale ja na matiku nie som vôbec. Skôr také jazyky keby tam sú, tak možno... A SAMOZREJME, nemôžem nespomenúť ako úžasne sa začal môj deň. Prvý budík mi zvonil o 6 - to je čas kedy reálne vstávam, aby som sa stihla nachystať a všetko okolo toho (ísť so psom, desiata, káva mame atď.) Lenže dnes, neviem ako sa mi to podarilo, som vstala 6,40, a to 7,15 odchádzam z domu! Takže voilá, všetko čo som predtým stíhala za hodinu som dnes msuela stihnúť za polovičnú dobu. A normálne sa mi to aj podarilo, ešte som mala aj čas. Ma to normálne heclo, že asi začnem vstávať iba o pol 7 a riadne potom bude rýchlo makať aby som všetko stihla. Hm, porozmýšľam. Teraz si varím špagety, vlastne som už dovarila sú hnusné, rozvarené, pretože som ich zabudla vypnúť kým som začala písať tento článok. Fuck, nevadí som hladná, zjem ich aj tak. O 15,00 musím ísť po sestru do škôlky a čaká nás "krásne" popoludnie strávené spolu, keďže moja máti išla niekam ku kaderníčke. Takže tak, myslím, že dnes už nič zaujímavé nezažijem, jedine že by mi fúrik z neba spadol na hlavu. Takže zatiaľ sa majte, idem sa riadne napratať, aby som už do večera nemusela nič jesť. Adios.
No čo, čo ? Dali by ste si? Ha-ha, porobím vám trošku chúťky, veď prečo nie ;)

26-28/10/2012; O štátniciach, "rozvedených" deťoch a nasieračkách.

28. října 2012 v 18:43 | Mi.
Dobrý večer vážení. Hlásim sa po víkende strávenom mimo internetu a normálne ste ma potešili s číslom "10" v štatistike návštevnosti za dnešný deň. Haha, ja viem, to je teda "riadne" číslo, ale nuž, predtým som zvykla mať aj tak iba že 1 a pod. Musím sa priznať, riadne rušný víkend. PIATOK: štátnice, normálne som to už nechala, že buď spravím alebo nespravím. Výsledky by mali prísť do 3 týždňov, tak som zvedavá, ale aj tak mám pocit že to mám ťažko v suchu. Naobed smer juh dákych 30 kilometrov, za frajerom + na víkend k ocinovi. Boli sme pozrieť kabu na frajerovom gymnáziu - katastrofa, cítim sa síce ako nejaká stará ženská keď toto píšem ALE (!!!) keby mne niekto leje na hlavu ocot, kečup, jebne mi vajce o hlavu tak tiež nie som dvakrát nadšená. Fu, ešteže my kabu nemávame. Cestou z kabu sme sa stavili (ako vždy) v McDonalde. Ja viem, ja viem - nezdravé jedlo a pod. Ale nebojte sa, ja som to potom celkom istou aktivitou zo seba dostala, tie kalórie haha. Akurát, tá návšteva fastfoodu tentokrát nebola taká veselá ako vždy. Nemám rada sledovať ostatných ľudí pri stoloch, lebo ani mne by sa nepáčilo keby niekto sledoval mňa, no toto sa nedalo. Otec + syn, mohlo mať tak 6 rokov. Ticho, sem tam niečo prehodili aj to som počula len ako chlapec opisoval jeho deň, kedy musí vstávať aby stihol školu a tak. Z toho rozhovoru dojde aj sprostákovi, že išlo o rozvedeného otca, ktorý trávi svoj čas so synom. Prišlo mi ľúto, pretože ja sama som z rozvedenej rodiny a viem ako to chodí. A ešte keď je chlapec takýto malý. Najhoršie na tom celom je, že chlapec bude mať s otcom buď veľmi špecifický vzťah, že na neho nedá ani dopustiť alebo naopak - nebude s ním mať vzťah skoro žiadny. Viacmenej som to aj ja skoro mala podobne, lenže ja som prípad dieťaťa, ktoré na svojho ocka nedá dopustiť, i keď má svoje muchy a pod, a to mám už 18 rokov! Smutné, prisahám, keď budem "veľká" založím organizáciu, alebo skôr nejaké "posedenie" pre deti z rozvedených rodín, ak ma to napadne ale o pár rokov... A samozrejme, plánovala som v noci kukať Xfactor, nuž ale zaspala som. SOBOTA: hokej, frajer hral. Nejak sa im nedarilo, ale ja to už neriešim. Keby vidíte, aká je situácia "istého" hokejového klubu tak sa aj vy hanbíte za to, že ste vôbec prišli sa pozrieť na mladých chlapcov, z ktorých polka ma 18 rokov a nevedia si ani prihrať. Čiže - no comment. Plus, krásny-prekrásny večer s boyfriendom, harašenie v obývačke až nakoniec musel ísť. Hm. NEDEĽA: a dnes, nuž, ráno o 7 som prišla k starkej, pretože tatko musel ísť do roboty skoro ráno (áno, v nedeľu) a potom som šla s boyfriendových otcom na hokej, kde to bolo podľa mňa ok, ale keď som nasadla s boyfriendom do auta som zistila, že som sa totálne mýlila. Nasratý, cez mesto išiel 100, myslela som už, že ozaj niekde havarujeme. Mali sme ísť na oslavu späť k mojej starkej, lebo moje krsňa malo dva roky, no on šiel domov a ja celkom sklamaná som šla teda na tú oslavu. Sklamaná preto, lebo som na neho vyletela pre niečo, lenže jeho reakcia - keďže prišiel nasratý zo šatne - bola, že za všetko môžem ja a všetci ho serú a pod. Takže si viete predstaviť, ja čo si všetko beriem osobne, ako to dopadlo... Koniec koncov, prišiel k starkej na oslavu, porozprávali sme sa a zatiaľ sme ok. V stredu idem k nim spať, tak sa teším teším. A vy čo? Riadne super víkend, či ako? Ani nevravte, ja mám zajtra 2 písomky a nemám doma ani jeden zošiť, z ktorého by som sa mohla učiť, haha. Congrats to myself.
Aha, a skoro by som bola zabudla. Dnes, 28/10/2012 mi rodina gratulovala k meninám, ktoré som mala presne pred mesiacom. Kedže som Miška. Takže, haha Ďakujem veľmi pekne, budem čítať, lenže neviem kedy, keďže som nestihla ešte ani poriadne začať knižku o Marilyn Monroe, ktorú mi dal najdrahší na meniny. Ale to vajíčko z oriflamu! ♥

25/10/2012; Predstavujem si, že som na koncerte Rolling Stones.

25. října 2012 v 20:53 | Mi.
Shit, chápete, legendárni Rolling Stones majú práve v týchto hodinách prvý súkromný koncert od roku 2007 v Paríži a ja tam nie som (a to za lístky chceli smiešnych 15€!). Hm, miesto toho sedím na riti a vedľa seba mám hodenú učebnicu ADK, z ktorej by som si mala pozrieť obchodné listy, lebo zajtra ma čakajú štátnice. Yes, a chce sa mi. Žiaľ, zostala som znechutená, pretože zas raz mám pocit, že nie som príliš dôležitá na mieste frajerky, keďže niektoré veci zdá sa nemusím vedieť a keby niet sprostých náhod a rodičov, ani by som sa nedozvedela. Lebo by mi nepovedal. Už ma to serie, proste vkuse keď sa niečo deje ohľadom hokeja takéto, tak najlepšie aby som to nevedela. Asi to seriem a nejdem to riešiť, lebo ešte zas dôjde k ďalšej hádke za tento týždeň, vlastne druhej iba (a z dvoch rokov čo sme spolu asi dokopy 4. alebo 5. hádke). Inakšie som dneska mala pohoda deň, na škole sme mali kontraktačný deň cvičných firiem (kde sa prezentujú všetky fiktívne spoločnosti tretích a štvrtých ročníkov a kvázi obchodujú so zákazníkmi, ktorými sú študenti) tak sme tam strávili štvrťku dňa len obiehaním stánkov a podobne. "Nakúpila" som sedaciu súpravu za 999,99 €, tri lampy za 60 € a dáke Porsche za 189 000 € eur, pohode. Náhodou, toto je to, čo na našej škole milujem. Tu sa všetci stretnú, podnikaví - nepodnikaví a kukajú, pendlujú a zabávajú sa. Iba kvôli tomuto by som chcela dlhšie zostať ešte na tejto poondiatej škole. Ešte sme dnes aj vymýšľali scenár na pečatenie triednej knihy. Väzenkyne, vypočúvanie, chlapci mafiáni, únos. Najsuper je to, som zvedavá keď sa to natočí a zostrihá aké to bude. Potom hodím, ak sa tento blog toho dožije ;). Nuž, a tu máte obrázok mojich prijatých pokladničných dokladov za dneskajší veľmi nákladový deň pre mňa, haha.

24/10/2012; "Ty si taká držka"

24. října 2012 v 20:29 | Mi.
So, na napísanie tohto článku som si dala najviac 20 minút, pretože ako sa zdá, musím sa učiť po****nú makroekonómiu a nejaké krivky produkčných možností a aletrnatívne náklady a stuff. Jednoducho, dneskajšé poobedie totálne zabité spracovávaním maturitnej témy zo sjl a ešte teraz tou makroekonómiou. Samozrejme, ako keby toho nebolo dosť mi ešte treba anj pozrieť, aby som nebola vymletá, keď sa zajtra odhodlám ísť zo Shoppingu. Verte mi, streda je najhorší deň môjho týždňa. A to len preto, že sa ráno začína podnikovou ekonomikou (vysvetlím: máme takú pani profesorku, ktorá je taká super a tak pomaly a monotónne rozpráva, že 45 minútová hodina trvá raz toľko, nuž...) a potom sa to už len vlečie ďalej a ďalej. Ešte som sa dnes stavila na valnom zhromaždení novej študentskej spoločnosti na našej škole (nejaký FRESH, pfff. Aj tak mojej firme - ktorú sme mali minulý rok a ja som jej velila - nebudú siahať ani po malíček na nohe, haha). Samozrejme, som prišla domov o 16,00 a mohla som sa ísť akurát tak prejsť so sestrou a potom najesť a potom hor sa, sprostá škola. Nuž, ale nejak to už musím vydržať, utešujem sa tým, že už len pár mesiacov... Hopefully, ak nie ešte ďalší rok na vyše strávením čakaním na opravnú skúšku z externej maturity, hm. Uvidíme. Jáj, samozrejme! A vraj som držka, mi povedala profka čo ma učí bankovníctvo, vravím si že no je to možné, vykeciam sa z hocičoho, ale len keď chcem, haha ;) Fajn, padám sa naučiť ešte tých poondiatých 5 strán A4 a dójdem napísať niečo zmysluplné. Ak teda stihnem, lebo ešte mám volať boyfriendovi a povedala som že to bude o 21,00, že vtedy sa už vyseriem na učenie. Hádam to splním, len bohatstvo, keby aspoň nemáme prvú tú ekonómiu, sa to nestíham naučiť cez prestávku...Alebo žeby v autobuse? ? ?

(img source: google.com)

23/10/2012; Je voudrais un cup of coffee.

23. října 2012 v 21:50 | Mi.
Prepáčte za deformáciu titulku, ale už sa aj ja cítim zdeformovane. Dnes - dve hodiny angličtiny, slovenčina, francúzština + hodina angličtiny grátis do 16,00. Prídem domov - otvorím knihu, angličtina. Lebo sprosté maturitné témy a sprostá maturita. A ešte ak chcem maturovať z tej frj, musím sa pripravovať aj na ňu. Veď som normálne nevedela, ako sa povie po anglicky maslo, a to len preto, lebo hodinu predtým som odpovedala z La cuisine a maslo bolo le beurre. Takže, až môj drahý najdrahší mi povedal že "bože, veď to je butter! Som lepší ako si ty, to neni možné!!." Pff a celý šťastný bol, no čo už. Inakšie v dnešnej škole nebolo nič special, akurát že zajtra sa dozvieme, či máme dievčatko alebo chlapčeka (spolužiačka je tehotná, áno, neodsudzujte ju kvôli tomu, poplakala som si kvôli nej ale už to beriem normálne a prajem jej aby to dieťatko bolo zdravé). Takže toť vsjo zostručnené z dnešného môjho super dňa. I keď, zajtra ma čaká ešte "krajší" deň ako dnes, pôjde to pomaly ako fras, strašne sa neteším. Choďte niekto počarovať našej riaditeľke, aby nám zmenila rozvrh, lebo je to o nervy!

22/10/2012; Dobrá dan, milý gosti.

22. října 2012 v 21:05 | Mi.
Že prečo taký "výstižný" nadpis?
Dnes v škole sme mali výnimočnú návštevu našej výnimočnej školy (áno, myslím to ironicky). Prišli dáky srbi z Bosny a Hercegoviny sa informovať a spôsobe podnikania na našej škole. Hm, pre niekoho zaujímavé, pre niekoho bullshit. Normálne si spravili výlet, prišli na FC Barcelona autobuse (veď lebo ho odkúpil nejaký Slovák z Banskej Štiavnice) a potom sme im mali predniesť niečo v angličtine o našom podnikaní (ťažko vysvetľovať, na škole máme niečo ako fiktívne firmy a študentské spoločnosti simulujúce a. s. - gymnazista nepochopí, haha). Nuž a samozrejme, ja na čele za našu minuloročnú študentskú spoločnosť som dostala hlavné slovo. I keď, mala som ho asi právom. V miestnosti, v ktorej sme sa mali prezentovať totiž nikto nevedel povedať viac po anglicky ako ja, pff a nie, nie som sebavedomá až príliš v anj, iba mi ide trošku viac - ako sa to vezme :D. Ináč vám poviem, riadny típovia to boli. Vraj máme "spirit" a mali by sme pokračovať naďalej. A hej, a môžme, keď študentské spoločnosti sú len na rok, jedine ak po škole, ale to už asi deffo nie veď každý z firmy sa rozletíme inými smermi. Takže, ďalšia skúsenosť na celý život, nuž. Ale má dnešný deň aspoň jedno pozitívum, dostala som knižku od profky, haha. Aj to som si ju musela vynútiť, lebo už účtarka Elenka nám ju "dávala" za aktivitu (preto v úvodzovkách, lebo mala dva kusy kníh a do našej triedy nedala ani jednu, potvora!). No a ja som ju chcela lenže som mala vtedy smolu, ale dnes som ju zbadala v kabinete a bolo ich tam veľa :D. Tak mi pani najlepšia profesorka Lenka (ktorá ma učila v študentskej firme) povedala, že si ju teda môžem zobrať, za to aká úžasná som dnes bola. Pcha, to si dovoľte! A tu je cvaknutá, moja nová biblia, haha :D
(Ak sa niekto chcete informovať o čom hovorím, keď spomínam študentské spoločnosti, tak nech sa páči http://ae.jasr.sk/showdoc.do?docid=1187 - všetky potrebné informácie nájdete tam. Rok som na tej stránke listovala, veď ako prezidentka spoločnosti som musela všetko ovládať, čo sa deje.)

20/10/2012; časopis La Femme - moja biblia

21. října 2012 v 20:05 | Mi.
Som nesmierne rada, že dnešný deň už je na konci. Teda, neviem prečo vlastne, lebo veď kto by sa tešil, že sa končí nedeľa a v pondelok znovu do školy. Ja som len dnes mala divný deň - deň ničnerobenia. Celkom ma to zožieralo, iba som jedla (lebo samozrejme starká uvarila nesmierne najlepšie krídielka na kapuste so zemiakmi, a tie zemiaky boli také úžasné!), hrala som sa na telefóne (lebo som si stiahlia Pou! Pff, kto máte Android tak šupho, ale budem sa tváriť, že mi nevadí, že opakujete, haha), čakala som, kým sa zbytok rodiny zobudí (keďže sesternice spali do 12tej!! Chápete to? A to sme večer pozerali len 3 filmy a nešli sme spať tak neskoro!) a samozrejme, nesmiem zabudnúť - čítala som (KONEČNE) októbrový a novembrový La Femme. Žiaľ bohu, nikdy sa k nim neviem dostať. Mám ich doma pomaly už mesiac a na poličke mi ležali neprečítané. Tak že si ich zoberiem k ocinovi, že určite budem mať čas prečítať konečne aspoň stranu. Vždy prečítam celý časopis na jeden hlt. Veľa som dneska síce neprečítala, ale ich články o móde ma nútia sa zamyslieť nad sebou. Lebo, keď si to tak človek zoberie, móda je súčasťou každého z nás, či chcem a či nie. Každý sa oblieka nejakým štýlom, každému sa páči niečo iné - a to je móda! Prišla som na to dnes, keď som sedela v preplnenom autobuse, ktorý ma mal odviezť 30 kilometrov od môjho ocka a od frajera. Je to smutný fakt, ale veď čo, žijem takto už dósť dlho. Každopádne, každý by sme mali rozmýšľať, čo chceme nosiť na sebe a čo nie. Nemôže nám to niekto povedať, alebo sa nemôžme obliekať podľa niekoho, keď sa v tom sami necítime pohodlne. Lebo podľa mňa je móda o pohodlnosti, štýle a kreativite. Pff, som ale dala múdrosť, haha.
Moja polovičná zbierka La Femme. Zbytok som dala do zberu. Ja viem, ja viem, bolo mi ich ľúto, ale tieto ešte archivujem ;) Pre tie kočky, ktoré sa ešte neodvážili si La Femme zaobstarať, vrelo odporúčam!

20/10/2012; Tour de poďme k starkej na bicykli

20. října 2012 v 15:05 | Mi.
Cez víkend som het, takže mimo internetu. S ocinom že si spravíme super vílet, myslela som, že ho zastrelí keď mi povedal, že ideme ku starkej na bicykloch. Ako vpohode, takto sme chodili celé leto, ale dnes?? Ráno bola tma taká že som nevidela z okna poriadne a to som vstávala o pol 9 ! Nuž, skoro ma rozhodilo. V takej zime sme sa k nej trepali, a teraz asi aj tak pôjdeme naspäť domov, lebo nakoniec vysvitlo, že tu nikto ani nezostane spať (myslím tým sesterky a pod.) a aj tak frajer má zápas až teraz niekde v Poprade a to kým sa vráti, to bude vééľa hodín. Neviem vôbec. Nech už som asi doma. hm.

18/10/2012: Jazda na vysokých podpätkoch

18. října 2012 v 21:45 | Mi.
Nuž, dnes ráno som sa rozhodla, že si do školy obujem nové topánky - na podpätku. Celá šťastná som bola, lebo veď ked som sa doma prechádzala po izbe tak mi to na nich išlo ako nejakej špičkovej babe, čo už nosí minimálne 10 cm podpätok. Horšie to už bolo, keď som šla dole po schodoch a samozrejme dole kopcom a ešte som sa aj musela ponáhľať na autobus, keďže som ledva stíhala. Zaujímavý pohľad, si myslím. No, ale to bolo ešte všetko v pohode, lebo vtedy som si aspoň ešte cítila nohy. Po škole sme mali ísť s Kozou nakupovať, že lodičky popozeráme, ja nejakú taštičku (som aj pozrela ale samozrejme úplne iný odtieň ako mám bolerko ale vraj sa mám na to vysrať) a pod. Už na telesnej mi nebolo všetko jedno (tú sme mali poslednú), moje pokazené kolená sa mi ozývali, že niečo nie je v poriadku s mojou obuvou. A ja som vedela že čo, len som aj vedela to, že ma ešte čakajú minimálne 3 hodiny chodenia po obchodoch. Fuf, som si povedala. No rozchodila som to potom až, až keď som si ich vyzula. A teraz zisťujem, že tie nohy bolia ako fras, necítim si ani jednu posratú kostičku na chodidle. Ale veď raz sa musím naučiť chodiť na podpätkoch, ja viem, ja viem. Veď aj pri frajerovi musím byť kočena, riadna hérečka. Ok, ok nepreháňajme. Každopádne, hneď ako so prišla o piatej domov, som sa vyzula obula staré tenisky a musela som ísť taká uchodená ešte so psom, a dobre, že som išla, lebo aha čo som cvakla ;)
Mne sa páči tento obrázok celkom, milujem keď mi spravia na fotke odrazy slnešných lúčov. ;). Aha, a tam úplne na ľavo, taká biela machuľa, to je moja psica ;) Labradorica ;) Good evening.

17/10/2012; Smer sever

17. října 2012 v 20:01 | Mi.
Ako som včera spomínala, bola som dnes spolu s boyfriendom a jeho rodičmi v Poľsku. Kúpiť oblek (done), topánky k obleku (done), košeľu + kravatu (done), moje šaty na stužkovú (done), bolerko (done), topánky + taštičku (wtf??). Nuž, spokojná som nadmieru, vybrala som si svoje osudové šaty! Krásne, fialové (čo pôvodne som také ani mať nechcela, ale ten tvar!) a vraj som v nich kočka, tak predsa nekúp. Už len nájsť k nim nejaké fialové topane a potom asi bielu taštičku, ale to pôjdem poobzerať ešte u nás niekde v dákych podradných obchodoch, haha ;). SAMOZREJME, som si kúpila aj niečo navyše - moje lovliest topánky ever. Milujem ich už teraz, prvýkrát som sa odhodlala si kúpiť na vyššom podpätku, boyfrienda som v nich ale neprerástla, tak že môže byť. A že sa mu aj páčili, tak to je hlavné. Najhorší bol návrat domov, lebo s nimi mi je tak dobre. Viete, kľud, žiadne hádky, pohoda, i keď sú svojskí, čo mi niekedy vadí. No ja si poviem svoje, keď mi niečo nesedí. Nechce sa mi tu byť v tomto poondiatom byte. Nech už prejde tých pár mesiacov a nech ma zoberú na výšku, budem sa modliť! A teraz idem vymýšľať, či ešte niečo idem písať a či nie. Zatiaľ Adios.

16/10/2012; Konverzácie v MHD

16. října 2012 v 15:33 | Mi.
Nuž, píšem narýchlo nejaký článok, aby potenciálny záujemcovia o moje bludy mohli čítať. Mates mi dneska popriali veľa šťastia v Poľsku, že aby som si pekné šaty vybrala na stužkovú. No neviem neviem, či skôr nebudem sklamaná z výberu ako dvakrát nadšená. Nechám sa teda prekvapiť. Bože, veď už od rána som sa nevedela dočkať, kedy bude konečne poobedie, že pôjdem k drahému, prespím a ráno hajde na cestu. A tak som si rozmýšľala, aké to tam asi bude, počas prechádzky s mojím úžasným labradorom. Všade na oblohe boli riadne mračiská, že každý jasne vedel, že dneska bude nádherný upršaný deň. No ale pomedzi...
Aha, proste riadne slnko tuto vykúkalo, riadne sa mi to páčilo tak som si to cvakla, ešte celá zalepená, čerstvo zobudená. Ešte som možno aj dúfala, že sa vyčasí, ale hovno z toho keď teraz všetky spolužiačky žobronili o dážnik, cestou domov. A ja, šikovná, som samozrejme dáždnik mala! Ha! Čakali sme na zastávke, bolo to niečo strašné, lebo všetci absolútne všetci napchaní pod streškou, aby nezmokli a autobusy odchádzali prichádzali a ten náš stále nie a nie. A potom, keď nakoniec aj prišiel, tak zas sme mali svoju chvíľku exotických konverzácii, na ktorých sa vkuse smeje také malinké dievča z našej školy, a vkuse má to šťastie, že sedí vedľa nás. A potom sa smeje na tom čo rozprávame, aké bludy, haha. Ale to preto, lebo je to celé vtipné. Ach, milujem cesty zo školy autobusom. Hlavne v super zložení, v ironickom podtóne.

15/10/2012; La gastronomie de la France

15. října 2012 v 19:36 | Mi.
Začínam francúzštinou, pretože dnešným dňom som sa oficiálne rozhodla ísť z nej maturovať. Like, really. Voliteľné som si napísala aj matematiku aj francúzsštinu, lenže matiku už tento rok nemám a to by som bola blázon keby sa učím matematiku, po prvé na ňu nemám ani mozog a po druhé neznášam matematiku. Samozrejme, začiatok nového týždňa hneď o 8,00 účtovníctvom, nebol bohvieaký nápad. Nepamätám si asi nič, teda iba francúzštinu, lebo okolo nej sa mi teraz krúti všetko čo mi prebehne mysľou. A! Zajtra idem spať mimo domu, k frájovi, lebo v stredu ideme kupovať oblek a šaty do Polandu. Nejaké lacné si kúpim, veď nech stoja zato, nech mi zostane niečo aj pre seba z peňazí a hlavne nech som kočka.


Skoro by som bola zabudla. Veď o 11 pracovných dní (myslím iba dni, ktoré budeme v škole) sú už jesenné prázdniny. Ja viem, ja viem voľna bolo až-až, ale keď si priznáme pravdu, nikdy ho nie je dosť. Dneska som to počítala, ako môžte vidieť, na účtovníctve, lebo už som nevedela čo od "radosti". A narazila som na ďalšie dôležité dátumy, ako napr. štátnice z ADK (26/10), nejaká prezentácia pre nejakých Srbov (22/10). Nie je toho veľa, ale aspoň niečo, čo mi skráti tie nekonečné dni. Plus ešte túto stredu budem chýbať, lebo to Poľsko. Som to dobre vymyslela, lebo streda je najsamdlhší deň v mojom rozvrhu.


Plus, maminka upiekla fajnovúú bábovku. Úžasná, neviem sa ešte teraz z toho spamätať, haha. Aspoň si nebudem musieť nič "spešl" robiť zas na desiatu, nakrájam bábovku a budem mať. Hm, mala som ju už aj minulý týždeň, nevadí. Keď priberiem, nech priberiem! Takže som skonštatovala, že dnešný deň stál v podstate za jedno solídne hovno. I keď, zajtra idem do školy až na 8,45, tak to sa možno vyspím. O 20 minút dlhšie. Och, ako milujem tieto škoslké, logicky a prakticky rozvrhnuté rozvrhy. Myslím to samozrejme ironicky.


Et voilá, toto je prvá téma, ktorú by som si mala spracovať. La Gastronomie de la France est trés spécifique. To je jediná veta, ktorú som si ako tak zapamätala z textu, ktorý som si dve hodiny prekladala. Viete, keď sa rozhodnete len tak z ničoho nič, že idete aj z francúzštiny a už v marci, tak je to celkom "super". Ešte že mám takú úžasnú pani prof., ktorá ma má trošku rada a trošku mi pomôže. Aspoň dúfam, že hej. Nuž, kašlem na to teraz, zajtra ešte skúša z maturitných tém na ANJ. Ako keby sa mi to chcelo učiť. There are many beautiful towns and places in the world. Most important place for people is their birthplace, because it is connected with the happiest memories from childhood, with parents, siblings, first boyfriend/girlfriend...etc, etc. Zabite ma, kde som sa to dostala? Maturujem za necelý polrok a už teraz, v októbri stresujem! What the heck?

14/10/2012

14. října 2012 v 22:09 | michalav
14/10/2012: dnešný deň - nič výnimočné. Človek by si myslel, že z počasia, aké som dneska videla za oknom by sa dalo niečo vyťažiť, ale ani za boha. Iba čo mi na parapetnú dosku izby klepali dažďové kvapky a ledva sa mi ušlo tých pár lúčov svetla, ktoré sa drali pomedzi mraky. Nemám rada jeseň, ani zimu. Tieto dve ročné obdobia vo mne vyvolávajú akýsi pocit smútku, neviem prečo. Už nič nie je také veselé ako na jar a v lete. Iba samá oranžová, hnedá, zelenej už ani niet. A už aj kabát som musela vytiahnuť! Takže si iba tak kvasím v tomto svete pre mňa momentálne bezfarebnom. A zajtra ešte aj do školy - ešte že ma čaká už len pár mesiacov a potom "bye stredná, hello vysoká". Teda nechcem si robiť nádeje, ale dúfam, že minimálne to tak bude. A ešte k tomu máme dneska s drahým 21 mesiacov spolu. To sú už dva roky o presne 3 mesiace. Ani sa to nezdá, že sme už tak dlho spolu. Veď to minule sa ma mama pýtala, že či ho ešte stále ľúbim a bola prekvapená mojou odpoveďou že "hej". Nuž, aj taký je život. Niektorí sa trápia, že nikoho nemajú a ja som šťastná, že mám najúžasnejšieho mladíka na svete.
 
 

Reklama