Keď...

Keď sa ľudia idú zblázniť z konca sveta...

4. prosince 2012 v 20:28 | Mi.
Niekto niečo povedal a teraz sa polka sveta ide zblázniť. Ľudia vo Francúzsku sa sťahujú na horu, ktorú v Biblii, či v ktorej onej popísali ako jediné miesto, ktoré bude spasené. Áno, prídu mimozemšťania a všetkých, čo tam vylezú zachránia. Ale my predsa nie sme v sci-fi filme..
+++
Netuším, či niektorí ľudia na svete chápu, o čo v momentálnom stave sveta ide. Niektorí, ktorí sú presvedčení o teórii, že Mayský kalendár jednoducho skončí a nič nebude nasledovať iba kvôli tomu, že nejakí Mayovia niečo začali písať, no zhodou náhod ich kmeň vymrel a jednoducho to dopísať nestihli. Nikto sa nezamyslel nad takou teóriou? Nikto sa nezamyslel nad tým, že toto celé je len jeden veľký ťah? Pozrite sa okolo seba - ľudia šalejú, rabujú, kupujú všetko čo vidia, veď o 17 dní tu je koniec sveta! Fajn, nech si verí kto chce čomu chce, ale ja mám (a myslím, že nie len ja) inú teóriu.
+++
Koniec sveta môže nastať, avšak jedine vinou ľudí. Keby sa k sebe správali ináč, keby konečne pochopili, že táto ZEM už má všetkého dosť, všetkých možných vynálezov, výdobytkov modernej doby, ktoré o niekoľko rokov nebudú znamenať nič. Keby sme sa zobudili a povedali si "ok, tak dnes nebudem vymýšľať, ako zdokonaliť 3D televízor, ktorý si aj tak nikto kúpi, ale spravím niečo pre ľudí - možno by som radšej mohol vymyslieť, ako lepšie spracovať ropu na palivo, aby to bolo menej nákladné". Hej, je to zložité, veľa ľudí si povie, a čo, ja s tým predsa nič nemám, to majú na starosti iní. Lenže my, obyčajní ľudia, ktorí jednoducho len "sme" na tomto svete nedokážeme urobiť toľko ako napr. majiteľ firmy, ktorá vymyslela nový 3D televízor, alebo taký Microsoft, ktorý vymyslel Windows 8 a nanešťastie zistili, že asi nebude mať taký úspech vo svete ako dúfali.

Keby sme sa pozreli aspoň raz okolo seba, na prírodu, na všetko, čo nás obklopuje, mohlo by to byť ináč. Každopádne si myslím, že 21. 12. 2012 určite koniec sveta nenastane. Môže sa jedine stať, že ľudia podčiarknu svoju hlúposť a práve vďaka nej sa začnú rútiť do záhuby...

Keď dnešní rodičia svojim deťom všetko dovoľujú...

5. listopadu 2012 v 19:52 | Mi.
Áno, v dnešnej dobe je to presne takto, viďte situáciu → máte 18 rokov (ok, nemusí to byť 18 ale dajme tomu, že ste sa narodili v rokoch 89-95) a k tomu ešte máte aj mladšiu sestru/brata (najlepšie s veľkým vekovým rozdielom, minimálne tých 8 rokov). Aký je rozdiel medzi vašim detstvom a detstvom vašeho mladšieho súrodenca? Že neviete, lebo súrodenca nemáte? Nevadí, tento rozdiel vidí aj normálny človek, ktorý bol vychovaný minimálne do puberty ešte za "starých čias".
__________________________________________________________________________________________

Keď sa pozriete na deti dajme tomu vo veku 12 rokov dnes a na deti toho istého veku ale pred desiatimi rokmi, je to ako keby vás plameňom ošľahli. V tejto dobe na ulici nevidím nič iné, iba drzé 11-ročné detiská, ktoré majú obohatený slovník o slovíčka, ktoré som ja bežne začala používať bez toho, aby som sa hanbila to čo i len vysloviť ako 16 ročná, ktoré v rukách držia iPhony, iPady a iné "vychytávky" dnešnej modernej doby a ktoré nemajú problém spolužiaka o 4 roky staršieho len tak poslať do (s prepáčením) "kokotov" a "píč". A to majú 11 rokov!

Myslíte si, že za to môže dnešná doba a to v akých pomeroch sa dnes na svete žije? Áno-aj, no najväčšiu zásluhu na tom majú dnešný rodičia. Áno, dovolím si to povedať takto ostro ako som začala, pretože ja som narodená v roku '94 a veľmi jasne vidím na svojej mladšej sestre i keď je ešte fakt len decko (narodená 2009), ako sa odzrkadľuje prístup rodičov na nej a ako sa odzrkadlil na mne. Ja ako 13 ročná (!!!) som dostala telefón, aj to len nejakú šunku na to, aby sa mi rodičia vedeli dovolať a vedeli kde som, či sa mi niečo nestalo. Kdežto, moja sestra má 3 roky a bežne sa hráva s mojím starým telefónom, dovolia jej z telefónu volať, mama jej dáva do ruky svoj dotykový dobre že nie s úsmevom na tvári - akože na, pohraj sa.

Je pravda, že rodičia svojim deťom v tejto dobe kupujú všetko to, čo potrebujú, nanešťastie častokrát kúpia práve to, čo dieťa nepotrebuje, neželá si to. Lenže keď dieťa takúto neželanú vec dostane, časom si začne zvykať na ďalšie a ďalšie veci, ktoré môže dostať bez toho, aby si to niečím zaslúžilo. Nie som rodič, aby som im rozkazovala ako si majú vychovávať svoje deti, ale jedno je isté - ako si ich naučia, ako ich začnú viesť, ako ich budú motivovať, na tom záleží. Nezáleží na všetkých tých drahých veciach, ktoré takčitak raz skončia v smetnom koši. Darčeky kupovať za zásluhy alebo na sviatky (narodeniny, meniny, Vianoce...), aby si dieťa nezvyklo na komfort a aby si veci vedelo vážiť. Za zlú vec vyhrešiť, poprípade dať po riti takým štýlom, aby to dieťa pochopilo ako výstrahu pre ďalšie vyvádzanie a nie ako "bože, iba na mňa nahúkala tak to je ešte v pohode". Motivovať dieťa k výkonom, sebazamysleniu, rešpektu - lebo bez toho niektoré deti dokážu žiť, ale odzrkadľuje sa to aj na ich správaní. Sama vidím, ako moja sestra zneužíva veci a to ešte nemá poriadne ani mozog vyvinutý.

Novodobí rodičia sa takýmto rozmaznávaním, kupovaním si svojho dieťaťa, či nedostatočným časom naň sami ženú do záhuby. Chcem vidieť konečne aspoň raz výchovu starších časov, akú som mala ja - pár hračiek, pár vecí na oblečenie, a zopár výchovných po riti (sem-tam aj po papuli, keď som bola drzá). Bolo na tom niečo zlé? Sme my, ľudia vychovaný v "starom svete" bez najmodernejších technológii roku 2012 niečím iní? Nie, sme stále tu a len krútime hlavami, kam tieto dnešné deti svojim správaním spejú a čo si od toho sľubujú ich "mentori".

(Týmto článkom nechcem vonkoncom nikoho uraziť, je to moja subjektívna kritika dnešného sveta detí-rodičov a môj osobný názor na túto problematiku.)
(img source: google.sk)

Keď udrie hurikán Sandy a naša Zem je predimenzovaná.

31. října 2012 v 9:15 | Mi.
Od začiatku týždňa ste mali možnosť zachytiť správy o tom, ako hurikán Sandy zasiahol východné pobrežie USA. Táto Sandy začala ako tropická vlna v západnom Karibskom mori 21. októbra. Neskôr tak nabrala na sile a mohutnosti, že sa z nej stala ničiaca tropická búrka a to za 6 hodín od celkového vzniku. Áno, je to neuveriteľné, ale zdá sa, že na Zemi ochvíľu nič už nebude také prekvapujúce... 24. októbra sa zo Sandy stal hurikán ktorý postupne prechádzal od Karibského mora cez Jamajku, Dominikánsku republiku, Kubu a medzi prvými štátmi v USA boli zasiahnuté Atlantic City a New Jersey. Ráno hlásili, že v New Yorku nič nefunguje, sú bez elektriny, bez vody, nefunguje metro, ani taxíky a všetko pomaly dražie, vraj cena cigariet sa zdvihla dvojnásobne. Viete, takéto udalosti spôsobia len zamyslenie sa človeka nad všetkým, čo sa v dnešnom svete deje. Sú rôzne dohady, ale jedno je isté - že kríza vo svete touto udalosťou iba zosilnie. Nemôžu ale práve ľudia, obyvatelia Zeme, za to, čo sa deje? Nie sme náhodou veľmi nároční čo sa týka rôznych nových elektrotechnických objavov, či iných poznatkov? Napríklad, vedeli ste o tom, že nejakí vedcovia sa rozhodli spáriť tigra leva a vznikol z toho veľmi veľký jedinec, ktorý mal na dĺžku až 4 metre, ale našťastie mal zlé dispozície k životu, pretože by umrel na rôzne kĺbové problémya jednoducho by sa v prírode neujal. No koho by to napadlo? Kto to potrebuje vedieť? Keby to bolo dané prírodou, že niečo spárením tigra a leva vznikne, tak sa nič nedeje, dobre vieme aké je to monštrum a bodka. Lenže niektoré veci boli dané prírodou tak, aby jednoducho nebolo možné aby sa niečo podobné ako spojiť tigra s levom mohlo stať. Ja osobne som proti rôznym pokrokom lebo si myslím, že už máme všetko, čo treba ku komfortnému a dokonalému životu na zemi. Kto už len túži po 3D televízore? Nestačí normálna plazma s uhlopriečkov nad 100 palcov? ľudia by sa mali spamätať, lenže akosi nikto nevníma to, že už stačilo. Svet dospel do bodu, kedy už niet viac čo hľadať lepšie. Veď viac ľudí sa narodí ako zomrie. Populácia o pár rokov bude zvrátená a stačí sa pozrieť okolo seba, akí ľudia vyrastajú teraz v našom okolí (česť výnimkám).
Pokrúťme hlavami nad fotkami z Ameriky a zamyslime sa, či naozaj to čo sa deje je len náhoda. Tak, na čo sme prišli?
Auta zaplavené na Manhattene.
Viac fotiek v celom článku.

Keď konečne po sto rokoch sú tu prázdniny.

30. října 2012 v 19:23 | Mi.
Veď hej, s tými "sto rokmi" v titulku som to možno trošku prehnala, ale iba trošku. Vo štvrtáku mi to ide všetko tak pomaly ale zároveň aj veľmi rýchlo. Je pravda, že školu som začala poriadne až v októbri kebo polku septembra sme boli na praxi (a hej, bola som akože na exekútorskom úrade, pričom som tam bola len raz po Zákony 2010, aby som mala z čoho napísať správu z praxe). Keď sa nad tým všetkým zamyslím, toto sú už moje posledné jesenné prázdniny. Vlastne tento školský rok je pre mňa akosi všetko posledné. Stavím sa určite, že tých pár dní, ktoré sme dostali, ubehnú fakt rýchlo (ako každé prázdniny zatiaľ) a hneď ako nastúpime po víkende do školy môžme sa učiť, lebo každý bude hcieť iba samé maturitné témy, z ktorých mi ide už hlavu rozthať. Takže neviem čo je lepšie keď viem, že vďaka prázdninám sa nám skráti čas do maturity a vďaka tomu prídeme napríklad o všetky možno potrebné hodiny, na ktorých by som sa naučila niečo, čo by som potom cez akademický týždeň z repertoáru ekonomického zošita mohla vynechať. Každopádne, plány mám úžasné. Zajtra prespím u frajera a jeho rodičov, ešte predtým ho pôjdem kuknúť na hokej a na druhý deň to isté, lenže hokej hrajú v mojom meste tak to ma rovno hodia aj domov. A ostatné, fu, ani krtko netuší. Nechám sa prekvapiť. Vyspávať aj tak veša nebudem, keďže môj pes je hore už o piatej a prechádza sa mi nadrzovku pred dverami, aby som sa zobudila a šla ju vyvenčiť. Neznášam to. Nuž, musím sa s tým len zmieriť, i keď to počasie nemá byť bohviečo. Hádam nezamrznem už takto predčasne, keď sa zima ešte ani nezačala. Škoda by ma bolo, haha. Ľudia, tešíte sa na prázdniny, či ako?

Keď beriete antikoncepciu aby ste sa chránili, ale stále je tu to "ale".

28. října 2012 v 20:17 | Mi.
Na svete je veľa dievčat, ktoré v dnešnej dobe uprednostňujú chrániť sa skôr formou tabletiek než obyčajnými kondómami, či nepraktizovaním sexu. Doba pokročila a rodičia od nás nemôžu žiadať, aby sme sex jednoducho nemali a tak diečatá hľadajú najjednoduchšie riešenie, ako neotehotnieť a zároveň uspokojiť potreby seba a aj partnera (Píšem teraz hlavne tým dievčatám, ktoré majú chlapcov a plánujú s nimi byť dlhšie, než do najbližšieho piatku, kde na diskotéke nájdu iného, "lepšieho"). Ja som jednou z tých dievčat, ktoré jednoducho majú chlapca a rozhodla som sa pre tabletky nie preto, že som chcela mať pleť bez vyrážok a iných nezrovnalostí ale preto, lebo jednoducho som chcela začať žiť intýmnym životom. A poviem Vám, rozhodla som sa tak pred rokom. To sme s frajerom boli spolu už skoro rok (ok, asi menej, ale nie som z tých dievčat, ktoré by dalo hocijakému chlapcovi len tak, a vlastne môj terajší boyfriend je aj mojím prvým) a už chcel aj on, už som chcela aj ja. Od "prvého razu" nejaký ten čas už ubehol (teda dosť veľa času) a ja začínam pomaly myslieť aj na budúcnosť, čo zahŕňa aj deti. Keďže lekári hovoria, že dievčatá, ktoré dlho berú antikoncepciu majú neskôr problém s otehotnením, celkom ma straší táto predstava, že by som možno v budúcnosti nemohla mať deti s niekým, koho by som potenciálne milovala. Samozrejme, aspoň vďaka tabletkám mám teraz istotu v jednom smere, ale keby ma poznáte, neverili by ste, ako dokážem stresovať aj napriek tomu, že účinnosť hormonálnej antikoncepcie je vraj 99 % a to ju ešte aj beriem pravidelne. To moje "ale" načrtnuté v titulku tohto článku je vlastne o tomto: veriť antikoncepcii, brať ju aj naďalej, alebo kašľať na to, kupovať radšej zakaždým kondómy a stresovať, čo ak sa "šmykne"? Ja viem, blbá téma ale ja nemám problém baviť sa otvorene o veciach, ktoré sú súčasťou života dievčaťa, alebo vlastne ešte len budú jeho súčasťou. Tak, váš názor?

Keď máte frajera hokejistu...

24. října 2012 v 22:47 | Mi.
...môže váš vzťah byť pekné dobrosružstvo, podľa niektorých. Poslednú dobu som si všimla, že chlapci - myslím chlapci čo viem že hrajú hokej - si dávajú do statusu:

"Vo vzťahu s hokejistom Ťa možno nečaká nepretržitá romantika a ani s Tebou nebude chodiť na nákupy, lebo práve bude mať jeden z "dôležitých" zápasov... ale čaká Ťa život plný adrenalínu, túžby sa zdokonalovať a predovšetkým Ťa čaká život so silným chlapom, ktorý si stojí za svojím...Možno s ním nikdy nebudeš žiť svoj sen, ale ak ho ľúbiš budeš žiť jeho sen s ním a bude Ťa tešiť, že si jeho najväčšia trofej!"

Každému, u koho som to videla som dala na fakebooku koment: "Vzťah s hokejistom môže byť ako každý iný..." Lebo podľa mňa môže byť. Zhodou okolností mám to šťastie skúsiť aké to je, keď poznáte niekoho, kto pre hokej žije, koho hokej baví a dá sa povedať, že sa mu v hokeji aj darí. Prvýkrát som to okúsila pred dvomi rokmi a odvtedy sa do toho dostávam viac a viac. Zo začiatku úplný laik - teraz, i keď neovládam pravidlá dokonale, viem rozlíšiť čo je offside a zakázané uvoľnenie. Predtým som to poznala len z televízora, teraz to poznám z chladnej tribúny štadiónov. Lenže to nie je všetko, ani zďaleka. Keďže nebývame v tom istom meste je to dosť, pekne povedané, na riť. On má každý deň tréningy po škole ja neskoro končím, tak sa vidíme len cez víkendy a prázdniny, aj to keď majú sezónu (ako napr. teraz) tak len každý druhý víkend alebo len v piatok. Možno ten výrok, ktorý som si požičala na začiatku článku je trošku pravdivý - málo romantiky, žiadny čas, niekedy nervy a hysáky typu "veď si vravel že budete mať ten tréning ráno" - ako sa mi samozrejme už neraz stalo. Málokedy sa dá plánovať, jemu sa to vkuse mení. A ja iba čakám kedy má voľno a snažím sa si zariadiť všetko tak, aby sme boli spolu, lebo je to na nevydržanie keď sme od seba. Každopádne som sa naučila byť mu oporou, viem, že mu nedovolím, aby skončil s hokejom len preto, lebo má nejaké nezrovnalosti v šatni, i keď je pekné pomyslenie na to, že by neboli už žiadne tréningy, iba by sme mali čas na seba. Lenže potom si to vezmem z tej druhej stránky - keď aj cez týždeň má tie tréningy, aj tak nie sme spolu a viem, že sa nikde netára, lebo po tréningu ide najradšej domov. Nemusím aspoň stresovať, že či ho nejaké ženské nebalia, haha ;) Veď tak lebo vraj je to fešák no, čo, nebudem sa chváliť. Nakoniec som sa predsa ešte niečo naučila - tešiť sa ako blcha keď dá gól ON a neznášať všetkých ostatných jeho spoluhráčov keď dajú oni gól haha. Je to úžasný pocit, lebo viem, že je štastný on, že má ďalší bod a ja som šťastná, lebo som na neho hrdá a teším sa s ním.
Môžem povedať, že asi dievča musí vedieť dopredu keď ide do vzťahu na diaľku a ešte k tomu aj s vyťaženým chlapcom, či je ochotné čakať a ochotné obetovať možno nejaké kamarátky. Lebo mať frajera, ktorý hrá hokej je ako mať dve veľmi náročné najlepšie kamarátky.
-Mi

 
 

Reklama