Photographs

Moje krasotinky ♥

30. listopadu 2012 v 22:55 | Mi.
No čo vám porozprávam ešte takého. Chcem vás zoznámiť s mojimi krasotinkami, najsamsuper pohodlnejšími šatamy aké som si kedy na seba natiahla. A tieto fakt doslova naťahujem! Nezapínajú sa cez zips ani cez viazanie ani cez nič také, musím si ich pekne cez hlavu pretrepať a našponovať po celom tele. #yes som zvedavá ako to budem riešiť, keď budem mať na hlave účes a budem sa musieť prezliecť kvôli programu. Aha, no zistíme o týždeň uvidím. Fakt, neviem či sa už neviem dočkať, alebo ani nechcem, aby vôbec dáka stužková bola, neviem sa rozhodnúť. Neteším sa, že to bude do rána (fasa) a teším sa že sa zabavím, ale ozaj nebudem piť :D iba prípitok si dám, či čo... No rozhodnem sa ešte v ten deň ako čo. Každopádne šaty sú z Poľska ak by niekto chcel vedieť, a tieto sú hadam najkrajšie, ostatné čo som tam videla boli len také šmejdy. K nim také krásny topánočky z H&M, biele bolerko a tak. Spokojná som, už sa teším, ako sa budem vlniť do hudby a všetky ostatné mi budú závidieť, ako pekne sa mi točí sukňa, HA ! :D Dneska som si nacvičovala chôdzu v opätkoch (keďže pri mojom šťastí si vyvalím obe nohy naraz :D) a samozrejme, topánky som si roztiahla a sú mi väčšie, budem musieť properly vypchať, aby som neberchala keď sa budem ponáhľať niekde, lebo to bude riadne faux pas.

+++ šaty sú fialové :)

Hi Barbie, Hi Ken ;D

26. listopadu 2012 v 22:45 | Mi.
Och, som deprimovaná! Moja sestra dostala na tretie narodeniny prvú bárbinu! Vlastne hneď dve! :D Pff, to je nehorázne! Ja som prvú dostala ktovie kedy a aj to som mala tri také, s ktorými som sa hrala (no, jednu som mala černošku, ostrihala som jej vlasy a ihlou urobila akože pírsing do nosa, ou yeah). Ale nié, teraz vážne. Naozaj ma chytila nostalgia, keď som zbadala tie šaty, to zariadenie, ktoré k nej bolo, to barbie auto. Ma skoro rachlo, pripomenula som si všetky tie sesternicovské hádky, ktorá bude mať aký druh nábytku, ktorá bude mať aké šaty, ktorá bude mať kena, kedže bol len jeden (!! áno, len jeden, taký sexoš s plastovými vlasmi). Prišlo mi to celkom ľúto, spomínať na takéto veci, keďže už som vraj veľká (podľa veku, ktorý mi svieti na facebooku, ktorý píšem do rôznych dotazníkov, ktorý už každý považuje za vek dospelosti..) a na takéto veci už vraj nemám nárok. A čo, tak som si ju aspoň odfotila, jedna je zelenooká, ja mám zelené oči, no absolútne nie som Barbie Girl, no way!

popEinstein

8. listopadu 2012 v 21:20 | Mi.
Tak trošku musím priznať, že som človek, ktorý by najradšej žil v minulom storočí. A to nie len preto, že mi vadí všetko predimenzované, ale hlavne preto, lebo v tých časoch jednoducho existovali umelci, ľudia, umelecké štýly, ktoré niečo vo svete znamenali a zanechali určitú stopu. Jedného krásneho dňa, keď som sa miesto sedenia v škole tárala po nákupnom centre som našla neuveriteľný zápisník - jednoducho pre mňa je to popEinstein zápisník. Chcete vidieť, ako taký zápisník vyzerá? Ste na správnom mieste. Je to taký môj debilník, zapisujem si doň všetko, na čo nechcem zabudnúť, lepím si tam chujoviny a podobne. Veď sami vidíte.

L'automne noir et blanc.

7. listopadu 2012 v 18:50 | Mi.
Dnes na rýchlej prechádzke so psom v daždi som rýchlo pofotila nejaké zábery, hnusnej, zamračenej jesene. Naozaj, tak je zamračené, že to vyzerá akoby šlo už snežiť, hneď dnes večer. Ešte je aj nehorázna zima. Keďže fotím rada, dovolila som si vybrať telefón z vrecka (keďže fotoaparát pri sebe nenosím s praktických dôvodov :D) a niečo cvaknúť. Objektom sa mi viacmenej stal basketbalový kôš, ktorý tam stál, tak nehybne, hm. Čím to asi bude? :D
Pod článkom nájdete ďalšie 3 fotky. Komentujte, kritizujte ;)

Hello autumn. Goodbye autumn.

4. listopadu 2012 v 17:23 | Mi.
Neznášam jeseň a zimu. Sú to také pre mňa bezfarebné obdobia, i keď na jeseň listy sú hocijako zafarbené - ale vôbec nie veselými farbami. Išla som dnes so psom na prechádzku, tak som po dlhej dobe oprášila foťák s úmyslom fakt niečo pofotiť. Hodinu som chodila, pes sa už nudil a samozrejme sa mi nechcela tá moja koza dať odfotiť. Viacmenej som sa zameriavala na makro, a nakoniec som nejaké zábery aj upravila, i keď možno sa vám to páčiť nebude. Už som to niekde spomínala že sa mi páči efekt "zašlej" fotky, tu ho máte hádam habadej. Komentujte, kritizujte, veď aj tak som len amatér ;)
Ostatné sú v celom článku, tak klikajte klikajte.

Decembrový LA FEMME (edit)

4. listopadu 2012 v 11:19 | Mi.
Dneska náhodne pri raňajších nákupoch som konečne kúpila nový decembrový LA FEMME. Síce, musím sa priznať, ešte stále som nestihla prečítať ten z minulého mesiaca, ale postupom času sa k nemu určite dostanem. Mali by ste vedieť (hlavne milovníčky módy), že v ňom nájdete špeciál prílohu, a to Bratislavské módne dni jeseň/zima 2012 vo forme akoby doplnkového magazínu - sú v ňom fotky z prehliadok - fakt je to úžasné, iba otváram ústa ako dokáže byť niekto tak kreatívny a tak talentovaný. Samozrejme, prvé keď chytím do rúk nové vydanie nalistujem rubriku "Intimity", kde aj tentokrát nájdete zaujímavé články (napr. sex test pre baby, reálny muž vs. filmový romantik, a pod.). Osobnosťou čísla je Jessica Biel, a nájdete tu aj článok o mladých hviezdach haliwúdu ako Miley Cyrus, Taylor Swift, Dakota Fanning (tento mňa osobne potešííl ;)). Drahé Slovenky kupujte, čítajte, a kochajte sa ;) Češky, ak máte možnosť dostať ho aj u vás, taktiež.
Ďalšie obrázky aj s komentárom (keďže píšem do rubriky photoblog) a niekoľkými kozmetickými pomôckami nájdete v celom článku. Čítajte, hodnoťte, komentujte ;)

Ach tie topánky.

3. listopadu 2012 v 22:07 | Mi.
Každá z nás je poväčšine závislá na topánkach. Ok, ja som viacmenej zaťažená na military boots a o to prekvapivejší je tento článok, pretože je o mojich nových podpätkových topaňách. Netešme sa, nosiť ich budem len pod hrozbou smrti (jedine, že by sa mi feeest zapáčili) a iba na stužkovej! Jo, sú to moje stužkové, k fialovým šatom, také kočkovské mám. A áno, kúpila som ich v H&M, ako si môžte všimnúť na fotke. Dievčatá, ktoré milujete farebné topánky a tieto ešte nemáte - KOCHAJTE SA, pche.
Ďalšie fotočke nájdete pekne v celom článku, aby ste sa tu náhodou nenudili ;)

Čauko, to som ja.

3. listopadu 2012 v 21:45 | Mi.
Pff, ja nie som narcis, tak si hej nemyslite (alebo či? :D ak by som aj bola, tak to mám asi v rodine hahaha). Tak mňa to aj tak vždy chytí pofotiť dačo keď už som takčitak odmaľovaná. Tak vám sem bitches dávam dve z "no make-up" series. Tak lebo to každý sa vie dorobiť. Nevravím, že nepoužívam photoshop (nie, nie, photoshop je moja osemdesiatapiata láááska) ale väčšinou len na upravenie farieb a celkového výzoru fotky. Takže, tu ma máte, v celej svojej kráse, teraz odfotenú pred hm, hodinou cca.
Milujme sa, množme sa, foťme sa.

Ako som zjedla 8 párkov.

3. listopadu 2012 v 19:44 | Mi.
Dnes som túto otázku už vybalila na twitteri. Nedá mi to nedať to aj sem. No normálne, ráno som vstala hladná, tak že budú na raňajky párky. Mňam, mám rada párky, jeden čas som ich vôbec nejedla (skoro rok!!) a teraz by som ich jedla každý deň (áno, viem, potom aj budem vyzerať ako párok, pff). Avšak, domov kupujeme viedenské párky, to sú také tie polovičné, :D Takže, tu je mojich 8 zjedených párkov ;D
Riadne som si ráno naložila na ten tanier čo? :D Boha, asi by som mala ísť dačo zjesť, lebo si len chute divné robím.
NO! A tie párky boli fakt že fajné :D Spapkala som všetko, ako dáke poslušné detisko, pff. Veď tak, ráno sa treba poriadne napapať, či? ;o

Vlakom do sveta

3. listopadu 2012 v 19:38 | Mi.
Dnes som sa nečakane ale predsa previezla po dlhej dobe vlakom. Chodila som ním celkom často, len predsalen viac obľubujem autobusy, častokrát sú lacnejšie. Počas státia v chodbe medzi dvomi kupé som prišla na pár vecí. Že:
•cena za lístok stúpla (ZASE!!!) o 20 centov;
•vždy keď idem vlakom nastúpim do prvej triedy a vkuse ma z nej vyhodia;
•vždy dúfam, že niekto bude vystupovať tými istými dvermi ako ja, lebo nikdy ich neviem otvoriť (mali by to zrozumiteľnejšie naznačiť, haha);
•keď je vonku už tma, nevidím za okno ani hovno, preto musím čumieť nacapená na skle a tieniť si odrazy svetla v okne aby som zistila, či už mám vystúpiť alebo nie.

Toť moje objavy za dnešnú jazdu vlakom. A to by som nebola ja, keby niečo nevyfotím, tak som traperila s telefónom v ruke. Hm, 2 zmysluplné fotky ja viem (dig, dúfam, že počujete tú iróniu v tej poslednej vete, ;o)
Prvá zmysluplná fotka. Milujem si fotiť nohy, na fotkách vyzerajú byť také chudé, až som normálne prekvapená.
Toto koleso, či čo je to, mi nedalo pokoja celú cestu. Tak strašne som mala chuť ním potočiť, len som trošku bola zľaknutá, že čo potom keď ma chytia a ponáhľala som sa domov, tak som kašľala na to, haha.

Slnco, slnko, slniečko.

29. října 2012 v 19:34 | Mi.
Čím je vonku viac zima, tým si ešte viac uvedomujem, že leto sa stále viac a viac vzďaľuje. Serie ma to, pretože zimu neznášam, som úplne že letný typ človeka. Hrabala som sa dnes vo foťáku, spomínala som na leto, ktoré len nedávno skončilo a božé, taká nostalgia sa dostavila. Taká, že to boli moje posledné kvázi letné prázdniny na strednej škole a že už bude len vysoká, ak teda vôbec bude. Každopádne, keďže letné slnko už dávno zapadlo, hádžem sem dve snímky - nijak neupravované photoshoppom - zapadajúceho slnka. Smúťte spolu so mnou, že také to letné slnko sa už stratilo a uvidíme ho až najbližšie o veľmi dlhú dobu.

Čaro 3-ročných detí.

29. října 2012 v 16:08 | Mi.
Bola som dnes po sestru v škôlke (má tri roky, mimochodom) a akoro vždy, keď sme niekde vonku je úžasné, keď ju môžem odfotiť, pretože na tých fotkách vyzerá tak nevinne, čo ona vôbec nie je, haha. Aj dnes, hlavne keď bola taká nababušená bola zlatá a samozrejme, veľmi rada zapózovala - i keď som ju musela zo začiatku trošku prehovárať, lebo sa mi odvracala chrbtom. Trošku som ich dala tie fotky do čiernobiela, lebo toto zimné počasie veľmi na čare farebných fotiek veľmi nepridáva. Komentujte, kritizujte, len mi povedze, čo si o fotkách myslíte. :)
Ostatné fotky pod celým článkom. Kuknite a budem rada za každý komentár.

Počasie sa tvári, že je zima.

29. října 2012 v 15:01 | Mi.
Áno, ono sa len tvári. Neverím, že už sa začala taká pravá zima, keďže na budúci týždeň znovu hlásia oteplenie na okolo 15 stupňov cez deň. Ráno ma skoro porazilo, keď som zistila, že sneží, každopádne som sa s tým musela veľmi rýchlo zmieriť, obliecť kabát a makať na autobus. Počas dňa som veľmi nemala kde a čo fotiť, až keď som sa vrátila domov som skúsila cvaknúť čo to mobilom a potom ešte aj foťákom, ale to je myslím si že jedno, keďže moje fotografické skills nie sú na úrovni profi. Kochajte sa trápnou zimou.
Takto sa tvárila dnes ráno naša škola, vraj je zapadnutá snehom. Pff, ak toto je zima, tak ozaj neviem, čo hľadám v strednej Európe a prečo nejdem niekde do Južnej Afriky. (Fotka bola fotená okolo 10 ráno.)

Ostatné v celom článku ;)

Zmysluplné prechádzky so sestrou.

22. října 2012 v 20:39 | Mi.
Výnimočne som dnes mala náladu ísť sa prejsť so sestrou. Inokedy ma mama musí nútiť, dneska mi jej bolo ľúto tak som sa "obetovala". Čo, aspoň som si vyvetrala hlavu od bullshitov a vecí podobných a pofotila som kadejaké somariny. Nie síce foťákom, iba trapkársky, mobilom, ale čo, aj také obrázky sú jednoducho obrázky. Nie som profesionál, fotím čo sa mi páči, a keď sa to nepáči ľuďom, ich vec. Skúšala som hľadať nejakú inšpiráciu, lenže keď ste vonku obklopený iba autami, panelákmi, svetelnými stĺpmi a psími hovnami, veľa vás toho neinšpiruje. Jedine ak to psie hovno, pff.
Samozrejme, zbytok v "celom článku".

Dospelosť za rohom

17. října 2012 v 20:16 | Mi.
Častokrát si pozerám v telefóne fotky, ktoré som pridala na instagram, či ktoré mám v galérii a mažem tie, ktoré už pre mňa nič neznamenajú. Dnes, keď som tak listovala, našla som si nie veľmi starú fotku stužiek - maturitných stužiek. Jednoducho, keď ich vidím (ešte ich nemám lebo stužkovú mám až v decembri), dostaví sa akýsi zvláštny pocit. Pocit, keď ju už chcem hrdo nosiť na hrudi + zároveň to bude znamenať že od ozajstnej "dospelosti" ma delí už len maturita. A predsa, to je nočná mora každého mladého. A ak aj niekto tvrdí, že sa jej nebojí - neverím ani slovo. Nedá sa to nebáť sa maturity. Je to ťažké už len teraz na to pomyslieť, koľko nám toho treba sa ešte naučiť, aby nám to stačilo k skúške. + ešte ekonomika, účtovníctvo a iné odborné predmety, ktorých mám vo štvrtáku s prepáčením - po hovno. Každý deň niečo, nočnou morou je angličtina, ktorej ideme mať o hodinu viac v týždni, len aby sme stihli prebrať niečo z externej časti a nie len z ústnej. Slovenčina, kde si uvedomujem, že svoje "super" poznámy, ktoré som si nepísala v druháku mi teraz chýbajú. Našťastie, matematiku už nemám, ale idem z nej maturovať, nech zistím, či mám šťastie sprostáka a dobre to natipujem. Nuž uvidíme ako dopadnem, každopádne MUSÍM dopadnúť viac než chválitebne.

Raňajší čajík.

16. října 2012 v 15:43 | Mi.
Vždy mám ráno problém rozhodnúť sa, aký čaj si uvarím. Viete, lebo vraj nie je zdravé piť stále len červený čaj a stále jedne druh. Veď je to aj všeobecne známe o minerálkach. Dnes ráno som mala rovnakú dilemu. Avšak. Ešte včera ráno keď som si išla robiť čaj, tam bol len jahodový a ten som už nechcela tak že kašlem na to. A kávu som po dvoch dňoch piť takčitak prestala. Dnes ráno, na moje veľké prekvapenie som sa zobudila tiež s chuťou na čaj, ale keď som otvorila poličku, bolo tam asi 6 druhov ! Neuveriteľné, normálne som bola paf. Nevedela som si vybrať medzi tromi, lebo najviac mi chutia teekane (či ako sa to píše), a mistral sú uplne najhnusnejšie, aké som len pila (aj negatívna reklama je reklama). Yum Yum, vypila som ho a bola som celá hrr do dnešného dňa. Až kým som samozrejme neprišla do školy a nezistila, že prvú máme angličtinu. Dead.

Beaucoup de livres.

15. října 2012 v 23:12 | Mi.
Táto kôpka sa práve nachádza na mojom všehostolíku. Vyzerá to lákavo, ďakujem, dneska som sa ani do jednej z nich nepozrela. Teda do tých maturitných, čo sa týka knižky o Marilyn, tú som dostala na meniny od drahého (tak lebo som mu povedala, že čo chcem) ale tú som tiež nemala akosi čas otvoriť. Dostala som sa ale už po informácie, že sa v 16-tich vydala prvýkrát a že trpela na 99% duševnou chorobou rozpolenej osobnosti (či nejak tak). Trés interessante. Nuž, neviem či si ich neprelistujem ešte teraz, do polnoci času dosť a ráno aj tak vstávam o pol hodinu neskôr, takže tak. Voilá.

It's London, bitch.

15. října 2012 v 21:54 | Mi.
Každý sníva o nejakom mieste na zemi, kde by rád zavítal. Ja som jeden čas strašne túžila ísť do Londýna. Neviem ani prečo, už len samotné slovo Londýn vo mne niečo vyvoláva, ťažko opísať. A keď sa mi tá príležitosť naskytla, nebola som veľmi ohúrená, veď nebudeme si klamať. Veľa ľudí na uliciach, čo som teda mohla čakať, keďže je to veľkomesto. No ja neznášam, neznášam (!) pchanie sa pomedzi ľudí a už vôbec nie keď do mňa ľudia narážajú. Nuž, ale tak, to bola jedna stránka. Viac menej, som si ani nestihla ostatné všimnúť, pretože to bol taký "rýchlo-výlet": metro ▬ big ben ▬ metro ▬ abercrombie&fitch ▬ metro, a znovu dookola. Takže, veľa som si neužila tohto úžasného výletu ale dala som si predsavzatie, že tam musím ísť, minimálne už toto leto, pred výškou, s frájom. Aby sme mali trošku upršanej romantiky.
Veď už, najslávnejšie miesto v Londýne. Tak no neodfoť si Big Ben, keď už si tam. Nuž, to som bola ešte len trapka, ktorá fotila "počas jazdy", teraz je to už trošku lepšie ale i tak. Neuveriteľné miesto, ako z rozprávky, keď si teda odmyslím rôzne rozostaveniská a tých veľa ľudí. Niektorí sú na to zvyknutí, bývať v takom ruchu. Veď túto "dedinu" v strede Slovenska je aj hanba nazvať mestom, nuž ale niekto mu to už také pomenovanie dal. Možno Bratislava ešte môže byť mesto, ale to je celé, ani Košice, ani Banská Bystrica. Nič.
Ďalší úžasný, Buckingham. Nemyslím Celeste Buckingham (bože, to je meno), no palác. Ľudí ako fras. V tom momente s dáždnikmi, keď som tam bola, len na obrázku to tak nevypadá, lebo photoshop, čo sa budem. Škoda, že to bolo tak dávno, 2010. Mala by som sa tam ísť už čoskoro pozrieť, nemám zo seba dobrý pocit. Teta mi býva neďaleko (hm, nejakých 400 míľ, veď to nie je ďaleko), tak to budem mať všetko jedným vrzom, no nie?

One Day alebo kniha na nezaplatenie

15. října 2012 v 21:10 | Mi.
Teraz myslím knižku s názvom "One day". Je, samozrejme aj film, kde hrá Anne Hathaway hlavnú úlohu (och, tie jej krátke vlasy, keď bola na čas vo francúzsku a Dexter prišiel za ňou, teda za Emmou, lebo vo filme sa tak volala) no knižka je iná. Písaná úžasným štýlom Davida Nichollsa. Dostala som ju na vianoce od frája, lebo som mu povedala, že ju chcem. Ešte sme ju aj spolu kupovali, ale že mi ju dá až na vianoce. OK, tak som tŕpla až do vianoc, že ju začnem čítať. No houby. Začala som ju čítať až teraz cez leto. Ale úprimne, keď som sa dostala cez začiatok, ako Emma robí v reštaurácii, kde predáva burritos atď, nevedela som sa od nej odtrhnúť. Film som videla ešte predtým, ako som začala čítať knihu a bola som veľmi zvedavá, ako autor opíše Emminu smrť.
Samozrejme, nevedela som sa jej dočkať, akože nie som nejaká morbídna. Len čítala som knižku po anglicky, viete, a popravde, ani som nezaregistrovala, kedy som prečítala časť o tom, ako ju trafilo nákladné auto. Musela som sa vrátiť a až potom mi došlo (lebo tak cudzie slovíčka, nepreložila som si to dobre). Riadne smutné, a najsmutnejšie je to, že hocikomu z nás sa to môže stať. Akože, sme zaľúbený, konečne sme našli svoju pravú lásku a iba BUM. A svet sa pre nás skončí ako pre Emmu Morley.

Hrabanie sa v LP-čkach

15. října 2012 v 20:59 | Mi.
Môže byť niekedy frutiful. Akože, vedela som, že v starších časoch neexistovali predsa CDčka, mp3, DVDčka a podobne. Nikdy by ma ale nebolo napadlo, že u môjho dedka nájdem moju terajšiu kvázi vášeň. Tak som sa začala hrabať v starých LPčkach. Zaprášené, na prstoch mi ostával taký ten hnusný pocit, keď chytáte niečo veľmi staré, špinavé, možno viete čo myslím. Ako som sa hrabala, ponachádzala som samé Beatlesovky. Minimálne 12 ich tam bolo, na tutovku. Tajne som ale dúfala, že nájdem mojich obľúbených dedkov, Rolling Stones. No a čo myslíte, našla som?

La petite fleur

15. října 2012 v 20:48 | Mi.
Toto leto som bola po dlhej dobe u babky v Nitre spolu s mamou a sestrou. Všetko sa tam tak neuveriteľne zmenilo až som oči vyvaľovala. Nádherné kvety, muškáty, ovocie, ovocné stromy, tekvice, kukurica. Našla som tam čokoľvek ma len napadlo. Tak som si povedala, že takú záhradu raz budem mať, akurát neviem, kto sa mi o ňu bude starať (? túto otázku ešte musím doriešiť.) No a keďže svoj mobil ťahám všade, a keďže tam fotoaparát nemám len tak pre nič za nič, som si kvietok odfotila. Taký jeden, malinký :) Ani neviem kde som ho odtrhla. Tu je "La petite fleur".

Poobedňajšia cigaretka.

14. října 2012 v 23:42 | Mi.
Fajčiari si určite dajú. Myslím tú poobedňajšiu cigaretku. Raz som bola s frajerom a s jeho rodičmi v Schonbrune (neviem to napísať presnejšie), viete, palác cisárovnej Sissi, veľké záhrady, zoo a pod. Mali sme požičanú zrkadlovku ich kamaráta a zhostila som sa teda pozície fotografa zájazdu. Načo si budem fotiť nejaké záhrady, keď si môžem potajomky odfotiť tetu s cigaretkou? Áno, viem že sa to nemá, porušenie autorských práv bla, bla. Lenže, táto pani sa tu určite nenájde, bola to nejaká Rakúšanka predpokladám, čo by taká mi tu blúdila po blogu.

Sister/Devil

14. října 2012 v 23:35 | Mi.
Hej, ja viem ten názov. Sestra/diabol. Podľa mňa je to ale skĺbiteľné do jedného významu. Predsalen, vždy keď sme starší a máme mladších súrodencov, ich správanie nám príde celkom čertovské, zlé, diabolské, netolerateľné a pod. Teda, aspoň mne príde také správanie mojej 3-ročnej sestry. I keď fotka vyjadruje úplne iný stav rozpoloženia. I tak ju ale milujem. Myslím sestru.

Pod vplyvom (?)

14. října 2012 v 23:30 | Mi.
Zistila som, že mám problém pomenovať fotografiu. Normálne, neviem vymyslieť niečo originálne, alebo aj viem, čo ja viem. Už ani sama neviem, haha. Názov "Pod vplyvom (?)" som tejto fotografii dala preto, lebo ten efekt je akokeby halucinogénny. Akože, ako keby ste boli pod vplyvom nejakých omamných látok a podobne, drogy, alkohol. Lebo vtedy, teda aspoň podľa mojich slúseností, vidíte celkom rozmazane. A to bol účel tejto fotky. Zmätenosť. A! Mimochodom, to je moja prvá spomienka na Londýnsky Underground, z roku 2010. Keď som tam už bola, tak som fotila, nie ?

 
 

Reklama